a stredoveké legendy nie sú vždy v zhode s historickými údajmi, ako ich poznáme v dnešnej dobe. Trošku však nad Vaším argumentom zašpekulujem: 1. vládcovia tej doby mávali aj viacero žien; 2. je bežné, že história pozná jednu osobu pod viacerými menami.
To, čo píšete, že bola kresťanka a neumrela kvôli viere, je v zhode s inou verziou legendy, kde sa hovorí, že cisárovnú pred rozzúreným cisárom zachránil istý Magnencius, ktorý ju odtiaľ odviedol prv, než dal cisár popraviť všetkých, ktorí vtedy uverili v Krista. Ale aj tam sa spomína, že ju dal cisár popraviť, ale neskôr, spolu so sv.Jurajom.
? Rimania predsa neboli polygamni! zdokumentovana je len Prisca /znama len pod menom Prisca/ a bola manzelkou Diokletiana aj v 303, pocas velkeho prenasledovania krestanov - Prisca mala dceru Valeriu, ktoru vraj tiez vychovala v krestanskej viere ... Diokletianus zrejme toleroval jej vieru cez zatate zuby ale napriek tomu ju nutil verejne obetovat pohanskym bohom, nezapudil ju vsak ani ju nebolo treba zachranovat ... popravena bola az po jeho smrti, ale to nebolo kvoli viere
Neviem ako "obyčajní" Rimania, ale cisári (a nielen oni) boli promiskuitní (či to zahŕňa aj polygamiu, závisí od názoru), bisexuálni i pedofilní. I Konštantínov otec Konštancius si po Helene zobral i Maximianovu dcéru Theodoru.
Ale toto pre pointu príbehu o sv. Jurajovi určite nie je to podstatné.
hocijaki by boli, pravoplatnu manzelku /ergo titulovanu "cisarovna"/ mohli mat len jednu - cize story o Alexandre je len medievalna legenda ... milenky su ina story, to by sa potom polygamia tahala tisicrocia /aj medzi papezmi, napr. pan borgia/ ja som len dufala, ze namiesto legiend si niekto urobi tu namahu a svatych zasadi do realneho historickeho pozadia - ved ich zivot bol napinavy aj bez nejakych mytickych prenasledovanych kralovien
Nie som odborník na dejiny. Dočítal som sa, že i Helena je označovaná za Konštanciovu konkubínu. Napriek tomu jej syn Konštantín si uplatňoval nárok na cisársky titul po otcovi (čo by ako ľavoboček asi nemal šancu) a Helena bola titulovaná ako cisárovna. Okrem toho, rímske mravy (zvlášť cisársky dvor) boli vždy dosť voľné, a tak označiť nejaký zväzok za manželstvo či konkubinát sa dalo veľmi ľahko tak, ako to vyhovovalo.
K tomu Vášmu sklamaniu v poslednom odstavci: už v úvode som upozornil, že historických údajov o živote sv. Juraja je tak málo, že ho vyradili z cirkevného kalendára, čiže z oficiálneho zoznamu svätcov. To však neurobili len tak. Predchádzali tomu rozsiahle historické skúmania odborníkov, ktoré boli neúspešné. To, čo nedokázali odborné kapacity vo Vatikáne, ťažko dokáže jeden človiečik zo Slovenska (azda len P.Satko by to dokázal). Je mi ľúto, že som Vás sklamal, ale môj úmysel pri písaní bol iný, než Vaše očakávania.
s tvojimi tvrdeniami v tpmto prispevku sa tiez da polemizovat, ale uznavam, ze si len chcel podat rozpravku o svatom a nemal si v umysle byt historicky presny
Nie rozprávku. (Takú dávala asi pred rokom televízia.) Ale zaujímavosť o svätcovi, ktorý bol zo zoznamu vyškrtnutý a potom rehabilitovaný, a vysvetliť prečo. Čo sa týka historickej presnosti - isté fakty a jeho živote som uviedol hneď na začiatku. A potom som sa venoval tomu, čo dopĺňajú k jeho životu legendy.
pokial tam figuruju vymyslene kralovne etc, je to rozpravka ja si myslim, ze zivot svatych a historicke okolnosti boli prilis zaujimave na to, aby sa museli spamovat podobnou hlusinou a zasluzia si trochu lepsi resers, nielen copy a paste znamych legiend /tvoj clanok je v podstate skratena wiki/
O čom všetkom sa v 19. a začiatkom 20. storočia hovorilo, že je len vymyslené. Až ďalšie archeologické objavy a komplexnejšie skúmanie prameňov neskôr potvrdilo pravdivosť. Takže nie je dobré robiť takéto radikálne a možno predčasné uzávery. V príbehoch, ak tak na tom slove bazírujete: v rozprávkach, je často dôležitejšia myšlienka, posolstvo, dej (faktický, či alegorický) je len prostriedok k podaniu. A čo sa týka wiki, dá sa v nej nájsť všeličo. Či obsahuje všetko, čo je v mojom článku, neviem, ani ma to netrápi. Môj článok si určite prečítajú mnohí, ktorí by na wikipediu tieto veci hľadať nešli. A ja som ten článok písal práve pre tých, ktorých zaujíma nejaký hlbší odkaz článku, nie len encyklopedická faktografia.
ako som uz povedala hore, svati mali podla mna dost zaujimavy zivot a historicke pozadie bez toho, aby to bolo treba korenit rozpravkami o zachranenych kralovnach a knazoch - tie nedaju legende hlbsi odkaz, je to len taky novocasovy bulvar ... ale kazdemu ako sa mu to paci
dioklecian zakazal manicheizmus, čo bola vlastne konkurencia krestanstva, ale niektori horlivci to aj na krestanov rozširili. krestania mu na oplatku dvakrat mu podpalili sidlo v Nikodemii. to ho vytočilo a zakazal krestanov v armade a kedže sa mu nedarilo, vid Juraja, tak prenasledovanie značne pritvrdil. dal na vyber bud Jupiter ale smrt. väčšina krestanov si popravde vybrala Jupitera. ked galerius jeho edikty zrušil vratili sa naspät do lona cirkvy volali ich lapsi.
sú témy (presne vyhranená oblasť), ktoré Vás trápia, hoci sa Vás netýkajú, ale pre mňa problémom nie sú, hoci sa ma týkajú. Možno by stálo za úvahu, kto z nás je viac zotročený ;-)
Citoval som legendu,
Trošku však nad Vaším argumentom zašpekulujem: 1. vládcovia tej doby mávali aj viacero žien; 2. je bežné, že história pozná jednu osobu pod viacerými menami.
To, čo píšete, že bola kresťanka a neumrela kvôli viere, je v zhode s inou verziou legendy, kde sa hovorí, že cisárovnú pred rozzúreným cisárom zachránil istý Magnencius, ktorý ju odtiaľ odviedol prv, než dal cisár popraviť všetkých, ktorí vtedy uverili v Krista. Ale aj tam sa spomína, že ju dal cisár popraviť, ale neskôr, spolu so sv.Jurajom.
zdokumentovana je len Prisca /znama len pod menom Prisca/ a bola manzelkou Diokletiana aj v 303, pocas velkeho prenasledovania krestanov - Prisca mala dceru Valeriu, ktoru vraj tiez vychovala v krestanskej viere ... Diokletianus zrejme toleroval jej vieru cez zatate zuby ale napriek tomu ju nutil verejne obetovat pohanskym bohom, nezapudil ju vsak ani ju nebolo treba zachranovat ...
popravena bola az po jeho smrti, ale to nebolo kvoli viere
I Konštantínov otec Konštancius si po Helene zobral i Maximianovu dcéru Theodoru.
Ale toto pre pointu príbehu o sv. Jurajovi určite nie je to podstatné.
milenky su ina story, to by sa potom polygamia tahala tisicrocia /aj medzi papezmi, napr. pan borgia/
ja som len dufala, ze namiesto legiend si niekto urobi tu namahu a svatych zasadi do realneho historickeho pozadia - ved ich zivot bol napinavy aj bez nejakych mytickych prenasledovanych kralovien
Okrem toho, rímske mravy (zvlášť cisársky dvor) boli vždy dosť voľné, a tak označiť nejaký zväzok za manželstvo či konkubinát sa dalo veľmi ľahko tak, ako to vyhovovalo.
K tomu Vášmu sklamaniu v poslednom odstavci: už v úvode som upozornil, že historických údajov o živote sv. Juraja je tak málo, že ho vyradili z cirkevného kalendára, čiže z oficiálneho zoznamu svätcov. To však neurobili len tak. Predchádzali tomu rozsiahle historické skúmania odborníkov, ktoré boli neúspešné. To, čo nedokázali odborné kapacity vo Vatikáne, ťažko dokáže jeden človiečik zo Slovenska (azda len P.Satko by to dokázal).
Je mi ľúto, že som Vás sklamal, ale môj úmysel pri písaní bol iný, než Vaše očakávania.
Ale zaujímavosť o svätcovi, ktorý bol zo zoznamu vyškrtnutý a potom rehabilitovaný, a vysvetliť prečo.
Čo sa týka historickej presnosti - isté fakty a jeho živote som uviedol hneď na začiatku. A potom som sa venoval tomu, čo dopĺňajú k jeho životu legendy.
ja si myslim, ze zivot svatych a historicke okolnosti boli prilis zaujimave na to, aby sa museli spamovat podobnou hlusinou a zasluzia si trochu lepsi resers, nielen copy a paste znamych legiend /tvoj clanok je v podstate skratena wiki/
V príbehoch, ak tak na tom slove bazírujete: v rozprávkach, je často dôležitejšia myšlienka, posolstvo, dej (faktický, či alegorický) je len prostriedok k podaniu.
A čo sa týka wiki, dá sa v nej nájsť všeličo. Či obsahuje všetko, čo je v mojom článku, neviem, ani ma to netrápi.
Môj článok si určite prečítajú mnohí, ktorí by na wikipediu tieto veci hľadať nešli. A ja som ten článok písal práve pre tých, ktorých zaujíma nejaký hlbší odkaz článku, nie len encyklopedická faktografia.
ale kazdemu ako sa mu to paci
Existuje také príslovie, že kvôli stromom nevidno les. ;-)
diocletian