Ústava SR:
Čl. 24
(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.
(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.
(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.
(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť IBA ZÁKONOM, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Tiež aj článok 13, odsek 2. hovorí:
(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou LEN ZÁKONOM.
Čiže jedine parlament môže uplatňovanie práva na verejnú účasť na bohoslužbách upraviť, či obmedziť (NIE ZAKÁZAŤ!) len formou zákona, aj to len za podmienok, uvedených priamo v ústave.
Článok 13. Ústavy ďalej v odseku 3. hovorí:
(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
Ak teda ľudia môžu chodiť do supermarketov (jeden na 10 m²), ak sa môžu tlačiť v autobuse či električke, ak musia byť osem a pol hodiny vo výrobnej hale, či žiaci 7-8 hodín denne jednej triede, tak nemožno inak (prísnejšie) pristupovať ani k ľuďom v kostole.
Pán premiér povedal, že sa nevyskytol prípad nákazy v dopravnom prostriedku, preto netreba obmedzovať cestujúcich v autobusoch. Tým by som si nebol istý, že k takej nákaze neprišlo. Skôr môžeme povedať, že spätne zistiť práve túto formu nákazy je nemožné.
A koľko prípadov nákazy pri bohoslužbách v kostoloch evidujete, pán premiér?
Medializované hromadné nákazy na svadbách sa netýkajú bohoslužby v kostole, ale svadobných hostín, kde sa ľudia správali rovnako nezodpovedne, ako Vy, pán premiér Matovič!
(A možno ste im k tomu dali svojím konaním príklad.)
Podľa skúseností, ktoré máme, ak by skutočne prišlo k prípadu nákazy ľudí v kostole pri bohoslužbe, už by si na tom naše médiá s chuťou zgustli. Keďže sa tak nestalo, čosi to znamená.
Toto rozhodovanie predsedu vlády a jeho odborníkov sa už dostáva do oblasti zneužitia právomoci verejného činiteľa, pretože protiústavne prekračujú svoju právomoc (Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. § 326, ods. 1, písm. b) a vykonávajú ju spôsobom, odporujúcim zákonu (tamtiež, písm. a).
Pričom sa páchateľ potrestá odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov, ak konal preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd. (tamtiež, ods. 3, písm. c)
No zneužitím právomoci verejného činiteľa je aj to, ak nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci. (tamtiež, ods. 1, písm. c)
Igor Matovič, po tom, ako vyhral voľby, kritizoval 12. marca dosluhujúceho premiéra Pellegriniho, že jeho vláda nemá pripravený plán pre prípad pandémie. Že keď už vedel, čo nám hrozí, mal vopred pripraviť plán, ako treba konať, keď narastie počet nakazených.
Neviem posúdiť, či bola táto kritika oprávnená.
No je mi jasné, že terajší premiér Matovič vedel už od jari, že nám hrozí príchod druhej vlny pandémie. Aký plán on so svojou vládov a odborníkmi za toho pol roka pripravil?
Keď druhá vlna začala, prišiel s "covidovým semaforom". Po dvoch týždňoch ho teraz zrušil a zavádza celoplošné zákazy s komentárom, že už sa "hrajuškať na semafor nebudeme".
Takže jeho polročná príprava na druhú vlnu pandémie bolo, ako sám povedal, len "hrajuškanie sa".
A keď to nefunguje tak, ako by si želal, začína teraz improvizovať. Pritom kašle na zákony, ústavu, ľudské práva.
