Nepovšimnutý kumšt Franca Zeffirelliho

Autor: Marian Vojtko | 16.6.2019 o 22:54 | (upravené 17.6.2019 o 23:13) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  125x

Smrť blízkeho človeka prináša smútok. Smrť známeho človeka, ktorého život bol obohatením pre iných, vyvoláva spomienky a úvahy, ako nás svojím dielom ovplyvnil. Takéto spomienky vo mne vyvolala správa o smrti slávneho režiséra.

Franco Zeffirelli bežnému konzumentovi hollywoodskeho priemyslu asi veľa nehovorí. Jeho meno poznajú skôr priaznivci divadla, zvlášť fanúšikovia Shakespearovho diela. A v kinematografii sa do povedomia dostal, okrem sfilmovania Romea a Júlie a ďalších divadelných hier, aj náboženskou tématikou, zvlášť štvordielnym filmom Ježiš Nazaretský.

Mňa osobne sa dotkol filmom o sv. Františkovi z Assisi -
Brat Slnko, sestra Luna. Tento film je skôr lyrickou, než historickou inscenáciou, no napriek tomu veľmi spopularizoval osobu tohto svätca medzi mládežou. A nielen to - spôsobil zvýšený záujem medzi mladými o zasvätený život vo františkánskej spiritualite.

K nám na Slovensko sa tento film dostal až asi desať rokov po premiére, no stále "voňal novotou". Vďaka františkánom a kapucínom - rehoľníkom, ktorí u nás žili v tajnosti, sa šíril aj za "železnou oponou".

Niekoľko exemplárov tohto filmu sa podarilo na klasickom 8 mm filmovom páse prepašovať aj k nám. Mladí muži, o ktorých málokto tušil, že sú rehoľníci, cestovali po Bratislave i do iných miest Slovenska, vyzbrojení filmovými kotúčmi, premietačkou, reproduktorom, súpravou na opravu pretrhnutého filmového pásu a s papiermi so strojom naklepanými prekladmi dialógov filmu, z ktorých potom naživo pri premietaní čítali filmové texty.

Keď mi rodičia dokončili izbu v podkroví nášho rodinného domčeka v Prievoze, stala sa tiež jedným z miest "tajného kina". Premietali sa tam aj iné filmy, ale František bežal najčastejšie. Známi i informovaní neznámi prichádzali k nám v stanovenom čase a po strmých drevených schodoch v špajzi stúpali do podkrovia, kde sa v pohode pomestilo asi dvadsať ľudí. No často ich tam bolo aj päťdesiat...

Zo začiatku som sa premietaní zúčastňoval i ja, ale postupom času som už bol toho nasýtený a tak som dole v obývačke pozoroval drevený strop, či sa pod návštevníkmi neprehýba až príliš.

Keď nám v roku 1986 dom zbúrali, museli sme sa presťahovať do bytu v dvanásťposchodovom dome, a tak aj kino muselo skončiť. Ale aj tak už éra filmového pásu končila. Nahradilo ho video VHS. Náboženské filmy sa začínali šíriť na kazetách, aj s nahratým amatérskym dabingom v slovenčine.

Podarilo sa mi presvedčiť rodičov, aby časť z peňazí za zbúraný dom investovali do farebného televízora a videorekordéra. A tak filmové stretnutia známych i neznámych hostí pokračovali u nás ďalej.

Raz sa stalo, že keď už v obývačke sedelo asi zo desať ľudí a do začiatku premietania zostávalo len pár minút, zazvonil pri dverách istý mladík. Mama práve na chodbe telefonovala. (Pozn. pre mladšiu generáciu: Telefóny boli pripojené drôtom, zástrčka bývala na chodbe, neďaleko vchodových dverí.) So sluchátkom v ruke mama otvorila dvere a povedala: "Nech sa páči, choďte rovno do obývačky."
Mladík vystrašene a prekvapene začal neisto spätkovať, až z neho napokon vyliezlo: "Ale ja som prišiel len odpísať stav plynu..."

Napriek tomu všetkému táto naša protištátna činnosť unikla pozornosti Štátnej bezpečnosti. No i dnes stretávam neznámych ľudí, ktorí mi aj po 35 rokoch povedia: "Ja si vás pamätám. Boli sme u vás v Prievoze na filme o svätom Františkovi."

Pád totality a sloboda televízie i ostatných médii, túto podomovú činnosť ukončili.

Slovenská televízia nám na Vianoce 1990 priniesla darček: film "Brat Slnko, sestra Luna" s kvalitným profesionálnym dabingom. Pre ďalšie roky sa stal vianočnou klasikou popri "Popelke".

Keďže som mal taliansku verziu filmu riadne "napozeranú" a mnohé dialógy a scény som mal silno vryté do pamäti, hneď mi udrela do očí odlišnosť televíznej verzie, ktorá bola z anglickej pôvodiny filmu.

Beťár Franco vyrobil dva rovnaké, a pritom rozdielne filmy. Talianska a anglické verzia tohto filmu nie sú len jazykovou mutáciou, ale sú dvomi samostatnými dielami, zhotovenými z rovnakých "surovín".

Najvýraznejšia je rozdielnosť v prvej časti filmu:
Talianska verzia je stavaná na časovej postupnosti - Františkov, bezstarostný mladícky život, vojna s Perugiou, choroba, obrátenie...
Anglická verzia začína návratom chorého Františka z vojny s Perugiou, a predošlé udalosti sú podané jeho útržkovými spomienkami v horúčke.
No i ďalšie scény filmu sú usporiadané inak, ba sú aj použité odlišné zábery z filmovania danej scény.

Zvlášť ma zaujala scéna, keď František uteká z katedrály potom, ako sa pri omši na neho pozrel otvorenými očami mŕtvy Kristus z kríža.

Keď som videl televíznu verziu, prevzatú z anglickej pôvodiny, uvedomil som si niečo, čo som v talianskej verzii nezbadal, hoci som ju videl nespočetne veľa ráz:

V talianskej verzii je širší pohľad na kostol, z ktorého František s hrôzou uteká. Viac ráz skríkne "Nie!", zmätene sa prežehná a vybehne von z chrámu.

No v anglickej verzii táto scéna prebieha inak. František rovnako s hrôzou vykríkne a rozbehne sa von z chrámu. Avšak vzadu sa zastaví a kamera nám ponúkne detail na jeho tvár, z ktorej zmizne hrôza, a objaví sa náznak úsmevu. Posledné "Nie!" zaznie už úplne iným tónom, napokon sa s pokojom prežehná.

 

Tá istá scéna, ale v divákovi vyvolá úplne iné emócie.
Nechcem hodnotiť, ktorá verzia je lepšia. Myslím, že tak k tomu nepristupoval ani režisér, lebo tú horšiu by nepoužil do filmu. Jednoducho, každá verzia je iná a niečo iné divákovi ponúka.

A podobne, ako je to v tejto scéne, nájdeme mnoho ďalších odlišností medzi anglickou a talianskou verziou filmu. Inak usporiadané zábery a scény, či rozdielne verzie záberov vyvolajú v divákovi rozdielne vnímanie.

Zdá sa, že k tomuto zámeru režiséra sa pridal aj Donovan, vtedy 26-ročný spoluautor hudby k filmu a autor i interpret piesní. Titulnú pieseň naspieval v angličtine i v taliančine. Lenže nie je to len jazyková mutácia jednej piesne, ako keď napr. Karel Gott naspieval "Včielku Máju" v nemčine i v slovenčine, a napokon i v češtine.
Donovan pri piesni, podobne ako Zeffirelli pri réžii a strihu filmu, ponúkol dve umelecky odlišné podania toho istého hudobného motívu.

Pieseň v angličtine "Brother Sun, Sister Moon":

Pieseň v taliančine "Fratello Sole e Sorella Luna":

 

Ten istý režisér,
tí istí herci,
tie isté scény,
ten istý autor hudby a interprét piesní,

a predsa dva odlišné (hoci podobné) filmy!

Zaujímavé, že vo filmových databázach na internete sa v komentároch k tomuto filmu nikto nezmieňuje o tejto autorskej zvláštnosti.
Neviem, či existuje ešte iný film, kde by podobne režisér realizoval dve odlišné verzie zároveň.

Jednoducho - Franco bol vo svojej profesii macher.

A hoci si ho Pán povolal do večnosti, kde sa už teší z inej slávy, než je tá ľudská, jeho dielo tu na zemi ešte isto mnohých povzbudí k hľadaniu pravých životných hodnôt.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Stĺpček šéfredaktorky

Nevyhráva najhlúpejší vtip o Gréte

Tento problém nezjemníme jazykom dúfajúc, že klimatická zmena je znesiteľnejšia ako kríza.


Už ste čítali?