Moje rozhodnutie, aký postoj zaujať v druhom kole volieb, prechádzalo istým vývojom. Ako som sa vyjadril v predposlednom článku - ak postúpia do druhého kola Čaputová a Šefčovič, tak sa nebudem rozhodovať pre menšie zlo. Pôvodne som bol rozhodnutý, že v takomto prípade sa druhého kola volieb nezúčastním.
Potom som si však povedal, že nejsť voliť je prejav ignorancie. A hoci nemám kandidáta, ktorému by som s čistým svedomím mohol dať svoj hlas, predsa voliť pôjdem, ale odovzdám prázdny (čiže technicky neplatný) lístok.
Avšak - aby to nepriviedlo člena volebnej komisie, ktorý bude hlasy sčítavať, do pokušenia doplniť na prázdny lístok krúžok - povedal som si, že lístok radšej znehodnotím: oboch kandidátov prečiarknem. Tak bude istota, že môj hlas nedostane žiaden kandidát.
Lenže to množstvo špiny a zloby, ktoré sa pred voľbami vylievalo na kandidátov z medií, na sociálnych sieťach, kolovalo mailami, ba objavovalo sa aj v bežných rozhovoroch medzi ľuďmi, ma zarazilo. Prečo sme takí negatívni? Prečo odsudzujeme (ba až nenávidíme) ľudí, o ktorých vieme v podstate len to, čo nám posunú (resp. podsunú) médiá?
Ja nechcem odpísať ľudí, ktorí MI NIČ ZLÉ NESPRAVILI!
Prečo im nedať šancu ukázať, či to dobro, ktorým sa v kampani prezentujú, v nich naozaj aj je?
A tak som si povedal: je nechcem byť negatívny - nikoho nebudem preškrtávať. Ja im chcem dať obom šancu. A tak som to vyjadril aj na hlasovacom lístku:
Viem, samozrejme, že lístok je rovnako neplatný, ako keby som ich prečiarkol, alebo odovzdal prázdny lístok.
Ale tá rovnakosť je len technická.
Rozdiel je v MOJOM VNÚTORNOM POSTOJI.
A zrejme nie som jediný, čo takto rozmýšľal:
Druhé kolo týchto prezidentských volieb bolo totiž rekordné nielen doteraz najnižšou účasťou voličov, ale aj počtom odovzdaných neplatných hlasov.
Viac ako dvaja zo sto tých, čo sa druhého kola zúčastnili, nedali svoj hlas ani jednému z kandidátov. Ak aj počítame istý počet takých voličov, čo sa pri vypĺňaní lístka pomýlili, pri porovnaní s predchádzajúcimi voľbami je evidentné, že minimálne 25 tisíc ľudí sa rozhodlo v tých voľbách konať rovnako ako ja.
Tento fakt, spolu s doteraz najnižšou účasťou na voľbách, o čomsi hovorí. Ja i mnohí ďalší voliči vieme, čo sme tým chceli povedať. A politici, ak im naozaj záleží nielen na sebe samých, by to mali vedieť pochopiť tiež. Je len na nich, či sú ochotní načúvať občanom...
Držím palce našej novej prezidentke, aby dokázala splniť to, čo sľúbila - že chce byť prezidentkou pre všetkých. Ak bude úprimne hľadať pravdu a dobro, tak to dokáže. Modlím sa za ňu, aby v tomto úrade obstála a aby k nemu pristupovala so všetkou zodpovednosťou.
"Vox populi vox Dei" - to nie je len fráza.
A pánovi Šefčovičovi prajem, aby tie kresťanské hodnoty, ku ktorým sa v predvolebnej kampani tak hrdo prihlásil, vedel uplatňovať aj vo svojej ďalšej diplomatickej či politickej práci. Či už na pôde Európy, alebo na domácej pôde.
