Nebojme sa voliť podľa svedomia

Autor: Marian Vojtko | 12.3.2019 o 23:08 | (upravené 12.3.2019 o 23:47) Karma článku: 1,80 | Prečítané:  670x

Náš zle nastavený volebný systém nás často núti rozhodovať sa medzi voľbou podľa svedomia a voľbou z rozumu. Sme nútení voliť nie dobrého kandidáta, ale musíme voliť "menšie zlo". Zo strachu pred väčším zlom.

V poslednom čase - v období diskusií pred prezidentskými voľbami som sa až prekvapivo veľa krát stretol s názorom ľudí, ktorí povedali: "Najradšej by som volil Františka Mikloška. Ale keď on má tak málo percent... A ja nechcem, aby môj hlas prepadol."

Jeden priateľ mi napísal v maili, že bol rozhodnutý voliť Františka Mikloška, lebo je to jediný skutočne kresťanský kandidát. Ale medializované postoje našich biskupov, ktorí vraj podporujú iného kandidáta, ho zneistili.

A navyše som si na youtube vypočul kázeň populárneho (teologicky a morálne pravoverného) kňaza, ktorý pri podpore kandidáta, ktorý v minulosti narobil veľa zla a teraz má plné ústa kresťanstva, povedal, že ani svätý Pavol nepovedal "prepáčte, lebo zabil som vám dcéru, matku, sestru. Ale počujeme, ako Pavol sa hlási k hodnotám Ježišovým... To je jeho pokánie! ... Predtým som bol eštebák a zabijak, ... ale dôležité je, čo som teraz - hlásim sa k hodnotám kresťanským. Z týchto vyberajte kandidátov! ... To nesmie byť len diplomat, to musí byť buldozér, ktorý sa otočí a s radlicou vytlačí ten hnoj."

Do toho sa ozývajú hlasy rôznych samozvaných "teológov", ktorí neváhajúc vytrhnúť si jednu pápežovu vetu, a použijúc ju úplne v rozpore s jeho učením, všetkých presviedčajú že kresťan môže byť liberál - čo v praxi znamená súhlasiť, či dokonca podporovať dekadentnú morálku súčasnejmodernej spoločnosti.

Ako sa potom môžu správne rozhodnúť zodpovední veriaci, ktorým úprimne záleží na dobre spoločnosti v ktorej žijeme, keď na nich dolieha tento zmätok?

Nemám síce patent na pravdu, ani dar neomylnosti. Ten napokon nemajú ani otcovia biskupi, ani pán farár Kuffa, ba (čuduj sa svete!) ani liberálni samozvaní teológovia. Predsa sa však pokúsim vniesť trochu svetla do tohto názorového chaosu.
A hoci nikoho nechcem presviedčať, ako má voliť, ponúknem svoju cestu hľadania, ktorou som dospel k rozhodnutiu, ako budem voliť ja.

Začnem od konca: môže byť kresťan liberálom? Libertas znamená sloboda.Sú dva druhy slobody:
Prvá je sloboda v podaní Satana: "Nebudem slúžiť." (Jer 2,20) Túto slobodu ponúkol ľuďom, keď im povedal "budete ako Boh" ak budete jesť zo zakázaného ovocia. (Gn 3,5) A vieme, ako to skončilo - kým zistili, že ich oklamal, bolo neskoro... Dokonca sa Satan pokúsil túto "slobodu" ponúknuť samému Kristovi: "Toto všetko ti dám, ak sa mi budeš klaňať." (Mt 4,9) Ale vieme, že Kristova odpoveď bola jednoznačná a rázna.
Druhá sloboda je Kristova: "Pravda vás vyslobodí." (Jn 8,32) Táto pravda je v poznaní nášho vzťahu k Bohu. Ježiš nám túto slobodu ponúka, keď nás učí modliť sa k Nebeskému Otcovi: "Buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi." (Mt 6,10) A sám nám v tom dáva úžasne silný príklad v Getsemanskej záhrade: "Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich. No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane." (Lk 22,42)

Ak nás teda chce niekto presviedčať, že kresťan sa môže stotožniť s tým prvým druhom slobody, to je, ako keby chcel leva presvedčiť, aby žral mrkvu, alebo psa, aby sa kŕmil senom.

A ako je to s tou vetou pápeža Františka? Áno, o homosexuáloch povedal: "Kto som ja, aby som ich súdil?" Ale to nie je schvaľovanie ničoho z toho, čo sa liberálne ideológie snažia naočkovať do našej spoločnosti.
Pápežova veta je úplne v zhode so slovami Ježiša, keď k nemu priviedli ženu, ktorú chceli kameňovať pre cudzoložstvo: "Žena, nik ťa neodsúdil? Ani ja ťa neodsudzujem." (Jn 8,10-11) To však neznamená, že by súhlasil s jej konaním, alebo ho ospravedlňoval. Práve naopak, dôrazne jej hovorí: "Už nehreš!" (Jn 8,11) Ako Ježiš, aj pápež František jasne varuje pred hriechom. Vyzýva nás, aby sme sa pred ním chránili. Lenže to už tí hlásatelia falošnej slobody počuť nechcú...

Na rozdiel od prorokov falošnej slobody, ktorí zahmlievajú pravdu a šíria dym klamstva, otec Kuffa, žije v Kristovom svetle. Lenže aj on sa nie vždy dokáže vyhnúť omylu. A to sa mu stalo práve v spomenutej kázni, z ktorej riadne zapácha hnoj, ktorý ten vychválený Buldozér nielen tlačí pred sebou, ale aj ťahá za sebou...
V kázni zaznel vážny omyl - že apoštol Pavol si vraj nepriznával chybu konaní z minulosti, ale že jeho pokáním bolo to, že sa hlásil ku Kristovi. V skutočnosti svätý Pavol s veľkým pokáním priznával svoje zlyhania z minulosti, a kvôli nim sa cítil nehodným hlásať Krista. V liste Korinťanom píše: "Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu Cirkev." Ale hneď aj dodáva "Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna." (1 Kor 15,9-10)
A že to nebola Pavlova túžba zmocňovať sa najvyšších funkcií, len v pokore slúži tam, kde ho Kristus chce mať, vidno aj z druhého listu Korinťanom: "A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: ,Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.´ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila." (2 Kor 12,7-9)

Je teda veľmi nesprávne prirovnávať toho Buldozéra ku svätému Pavlovi. Ak ten, ktorý zneuctil a doteraz znásilňoval slovenskú justíciu, ba je priamo zodpovedný za to, že sa stala prostitútkou mocných, začne mať plné ústa Krista a toho, ako chce zachrániť náš národ, tak je tým, pred kým nás varuje sám Kristus, keď hovorí o falošných prorokoch a mesiášoch (Mt 24,24) a práve apoštol Pavol o ňom píše slová odsúdenia: "Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky." (2 Kor 11,13-15)

A presne to isté hodnotenie platí aj o ďalšom kandidátovi, ktorý má tiež síce plné ústa kresťanstva a národa, ale jeho skutky oslavujú nacizmus a šíria nenávisť.

Je to zrejme strach z morálnej lepry, ktorou infikujú našu spoločnosť hlásateliarodového sexizmu, ktorý viedol našich otcov biskupov k nepriamej, ale do očí bijúcej podpore ďalšieho kandidáta, rovnako ako viedol otca Kuffu k jeho nešťastnému omylu.
Nepovažujem konanie našich hierarchov v tejto veci za šťastné, aj keď ho svojím spôsobom chápem. Voči tomuto kandidátovi mám totiž len jednu, ale veľmi vážnu výhradu - jeho servilnosť voči politikovi, ktorého "napoleonský syndróm" už dávno mali riešiť psychiatri, ak nie aj prokuratúra a súdy.
Podporovať takéhoto kandidáta, je ako strkať ruku do hniezda vreteníc...
Cirkev sa už pred dvesto rokmi na Napoleonovi popálila. Cirkevní hierarchovia vtedy na neho pozerali s nádejou, lebo oslobodil spoločnosť od režimu slobody, rovnosti, bratstva a gilotíny. Kardinál Consalvi s Napoleonom podpísal konkordát a pápež ho prišiel korunovať za cisára. Už vtedy sa ukázalo, kto má na tejto pôde navrch, keď Bonaparte vytrhol pápežovi korunu z rúk a položil si ju na hlavu sám.
To, že o niekoľko rokov francúzsky cisár vtrhol s vojskom do Talianska a pápeža odvliekol v reťaziach do Francúzska ako zajatca, je už len smutným varovaním pre ďalšie generácie.
Avšak nelámem palicu nad týmto kandidátom. Ak by sa stal prezidentom, je predsa len nádej, že sa dokáže zachovať podobne hrdinsky ako Michal Kováč, ktorý sa tiež stal prezidentom ako poskok slovenského Napoleona deväťdesiatych rokov, ale napokon sa v prezidentskej funkcii zachoval zodpovedne, priam Becketovsky, a dokázal sa tyranovi vzoprieť.
Je to síce málo, aby som tomuto kandidátovi dôveroval, ale nádej tam je. Veď tá zomiera posledná...

Z plejády prezidentských kandidátov mi teda vychádza len jeden, ktorému môžemdať ako kresťan svoj hlas s čistým svedomím. Určite, našiel by som aj desať dôvodov, pre ktoré by som dal svoj hlas možno vhodnejšiemu kandidátovi, ale taký nekandiduje.

Často sme manipulovaní, aby sme volili spomedzi kandidátov spôsobom výberu "menšieho zla". Ale, prečo by som mal voliť zlo, i keď menšie, ak môžem voliť dobro?! Nesmieme sa rozhodovať pre voľbu zla, my sa musíme vždy rozhodovať pre dobro!
Sú situácie, kedy sa treba rozhodnúť medzi dvomi zlými možnosťami, ak nie je iná - lepšia možnosť. To sa stalo napríklad pri vlakovom nešťastí, keď sa kdesi zrazili dva vlaky. Množstvo ľudí bolo ťažko zranených, ale záchranári ich nemohli z trosiek vagónov vytiahnuť. Mali tam zakliesnené ruky a nohy. Predpoklad bol, že sa ich podarí vyslobodiť až v priebehu desiatich hodín. Ale ich zranenia im nedávali šancu bez operácie tak dlho prežiť. A tak lekár, veliaci záchranárom, mal na výber medzi dvomi zlými možnosťami: nechať ich zomrieť v zdemolovaných vagónoch, alebo im odrezať zakliesnené končatiny a urýchlene ich previesť do nemocníc na operáciu. Lekár sa rozhodol pre druhú možnosť. Ale on nevolil menšie zlo - odrezanie končatín, on volil dobro - záchranu života.

Aj my teda voľme dobro, ktoré je v prípade prezidentských volieb zosobnené v kandidátovi, ktorý je kresťanom nielen ústami, ale aj skutkami, postojmi, celým svojím životom.
A ak nevyhrá, to neznamená, že náš hlas prepadne. Ak hlasujeme za dobro, náš hlas neprepadne, ani vtedy, ak náš kandidát nevyhrá! Dobro sa totiž nestratí, aj keď v danej chvíli nevíťazí.
Veď čo ak sa rozhodneš voliť "menšie zlo" a napriek tomu vyhrá väčšie zlo - budeš spokojný? Vtedy sa tvoj hlas nestratí?
No keby všetci ustráchanci o svoj hlas volili podľa svedomia, možno by sme boli pri výsledkoch volieb milo prekvapení...

 

A ako to bolo s mojím rozhodovaním?

Priznávam, tiež som v tom nemal jasno od začiatku. Bol som ovplyvnený mediálnymi titulkami a percentami z prieskumov...
Šokovalo ma, že takého človeka, ako je JUDr. Harabin, môže podporiť toľko ľudí. Jasne to svedčí, aká chorá je slovenská spoločnosť.
Nízke percentá Františka Mikloška ma odradzovali. Uvažoval som nad M. Šefčovičom - azda precitne a bude z neho druhý Kováč... Ale jeho neochota dištancovať sa od niektorých jednoznačne zlých počinov predsedu ma presvedčili, že vkladať do neho nádej je ilúzia.
Zostávali dvaja kandidáti reprezentujúci liberálnu ideológiu. Pán Mistrík, aj keď tiež prekrúcal slová pápeža Františka, sa mi zdal akceptovateľný. Večer pred tým, ako oznámil, že odstupuje, som sa ho rozhodol voliť...

Vďaka, pán Mistrík. Vďaka Vášmu odstúpeniu, v prospech pre mňa neprijateľnej kandidátky, som vo svojom uvažovaním dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že voľba menšieho zla je hlúposť a chyba.

A tak teda v prvom kole s čistým svedomím budem voliť Františka Mikloška, aj keď úprimne - nie som presvedčený, že môže uspieť. Ale rozhodne budem voliť dobro.

Čo sa týka druhého kola, konať budem podľa toho, kto do neho postúpi:
Ak postúpia pani Čaputová a pán Šefčovič, voliť nepôjdem. Ani jednému z nich by som nemohol dať s čistým svedomím svoju podporu. (Ale víťaza budem určite podporovať v jeho konaní dobra.)
Ak by sa do druhého kola dostal Harabin alebo Kotleba, považujem si za povinnosť nezostať nečinný voči tomu zlu, ktoré oni reprezentujú (nie voči ich osobe, ale voči ich konaniu). A preto svoj hlas použijem tak, aby som pomohol zamedziť ich víťazstvu.

To je moje rozhodnutie. Nemusíte s ním súhlasiť...

Vy sa môžete rozhodnúť inak.

Ale ak moje postoje pomôžu niekomu váhavému rozhodnúť sa pre správnu voľbu, bude to fajn.

 

Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.
list apoštola Pavla Timotejovi (1 Tim 2,1-4)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Hrám najvyššiu ligu a pritom v lete driem niekde na stavbe (rozhovor)

Hokejista Konečný o situácii v lige.

Lietadlo so Saganom na palube muselo núdzovo pristáť

V lietadle boli aj cyklistickí kolegovia Viviani a Kruijswijk.


Už ste čítali?