Vianoce sú rozprávkou o histórii

Autor: Marian Vojtko | 3.1.2019 o 17:38 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  131x

K takémuto nadpisu ma inšpiroval nadpis článku o smrti nášho úžasného popularizátora histórie Dr. Pavla Dvořáka, ktorý znel "Dejiny sú rozprávky o skutočných ľuďoch".

Parafráza toho nadpisu mi napadla v súvislosti s iným článkom predvianočných dní - ako odpoveď na jeho nadpis: "Betlehem vás klame."

V čase jedného z najkrajších kresťanských sviatkov sa nás každoročne usiluje časť novinárov presvedčiť, ako majú Vianoce historicky nekresťanský - pohanský pôvod, a z druhej strany - aké sú nehistorické.

História je veda, alebo (ako vidíme na práci pána doktora Pavla Dvořáka) skôr umenie, ktoré dokáže informácie (poznatky, fakty) získané rôznymi historickými vednými disciplínami pospájať do uceleného príbehu. Pri tom spájaní často však musí použiť na vyplnenie prázdnych miest interpretáciu, či dokonca fikciu a fantáziu historika. (Niekedy sa tak musia dejiny po objave nových faktov upravovať a prepisovať.)

Horšie však je, ak sa dejiny upravujú a prepisujú nie na základe nových faktov, ale na základe ideológie, ktorá spoločnosti vládne, či ju ovláda. To už potom nie je história, ale demagógia.

Napriek tomu však história nie je len suchým podaním vedeckých faktov. Už v antike múdri ľudia vraveli: "Historia est magistra vitae." (Dejiny sú učiteľkou života.)
Poznanie dejín nás má teda poučiť a aj povzbudiť k správnemu spôsobu života. Z toho, čo sa v minulosti udialo, pochopiť pred čím sa máme chrániť a o čo sa máme usilovať.

A tak (umelecké) podanie príbehov z minulosti má podobne, ako pre deti rozprávka, byť pre človeka povzbudením a inšpiráciou.

Rovnako je tomu aj v prípade biblickej histórie (a teda i vianočných príbehov), kde sa navyše otvára ešte jeden rozmer - a to je vzťah k Bohu, resp. Boha k nám.

Keď v roku 1223 svätý František vytvoril v jaskynke pri Grecciu prvý betlehem, a dal tak základ pre novú tradíciu, ktorá sa rozšírila po celom svete, nešlo mu o nič iné, len priblížiť ľuďom realitu, ako sa Boh k nim v chudobe priblížil v osobe malého Dieťaťa.
Starobylé betlehemy z ďalších storočí, ktoré môžeme niekedy obdivovať v múzeách, poväčšine obsahujú postavičky osôb, oblečených do dobových šiat toho obdobia, kedy umelci, ktorí ich vytvorili, žili. Azda nevedeli, že obyvatelia Palestíny na prelome letopočtov sa inak obliekali? Vedeli. Ale vyjadrili tým, že Boží Syn prichádza aj k nám - aj my ho máme privítať, vlastne prijať.
A keď majster Jozef Pekara takmer 20 rokov pracoval na vyrezávanom "Slovenskom betleheme" v Rajeckej Lesnej, na ktorý je Slovensko také hrdé, azda nevedel, že v Júdsku (území kde patril historický Betlehem) sa nenachádza Nitra, Devín, Košice, Orava, ba ani Kriváň? Vedel.
A teda klamal? Nie. Jeho dielo ponúka omnoho viac, než historickú vizualizáciu udalosti spred dvetisíc rokov.

Čo všetko vytýka autor článku o Betleheme, ktorý nám klame, neviem. Redakcia ho považovala za natoľko kvalitný, že ho uzamkla. Je k dispozícii len pre platiacich čitateľov.
Preto som si mohol prečítať odhalenie len tých "klamstiev", ktoré sú vo voľne prístupnej prvej časti článku.
Hneď úvod je plný silných slov o našom vnímaní "vianočných udalostí": predsudky, stereotypy, mýty...
(Zaujímalo by ma, aké výrazové prostriedky ba autor použil na hodnotenie napríklad malieb Pabla Picassa?)

Autor článku sa však nezameral na rozdiely medzi našimi predstavami o "vianočnom príbehu" o narodení Ježiša a známymi faktami z histórie, ale na rozdiely našich predstáv a opisu príbehu v biblickom texte. (Pritom mu unikol ten rozmer aktualizácie, o ktorom som písal vyššie.) Ale ani to mu veľmi nevyšlo...

Prvý "mýtus", na ktorý sa zameral, bola maštaľ. Čo vlastne v tejto prvej (neuzamknutej) časti článku pôvodne vyvracal, dnes už nezistíme. Len z prvého príspevku diskusie sa dozvedáme, že sa asi malo jednať o to, že sa podľa Biblie Ježiš nenarodil v maštali. Upozornenie čitateľa v diskusii, že dva razy sa tam spomínajú jasle - kŕmidlo pre zvieratá, ho napokon prinútilo text upraviť, ako uvádza v diskusnej odpovedi.

A tak sa teraz dočítame, že Ježišovo narodenie nebolo v maštali, ani v jaskyni. Ale že vtedy bývali ľudia v jednej miestnosti so zvieratami - a preto je tam zmienka o jasličkách: "Rodina, napríklad, spávala na poschodí a jej zvieratá na noc zatvárala na prízemí. Ak by sa Jozefova rodina ubytovala u príbuzných, mohla by prespávať na prízemí, ktoré by inak bolo vyhradené pre zvieratá. No stále by to bolo riadny príbytok, žiadna maštaľ ani jaskyňa."

Tak si to rozoberme, začnime od konca: "ani jaskyňa". Ako príbytky v starovekej Palestíne často slúžili jaskyne, diery v skalách. Či už prirodzené, alebo vysekané. (Turisti dnes chodia obdivovať mesto Petra v Jordánsku.) Bežne terénne podmienky neumožnili, aby bol celý príbytok v skale, a tak pred jaskyňu pristavali časť domu z kamenia a dreva. Takýto príbytok bol veľmi vhodne "vybavený klimatizáciou" v horúcom subtropickom podnebí.

"Riadny príbytok, žiadna maštaľ." Faktom je, že nikde sa netvrdí, že by to miesto malo byť niekde vonku, za mestom. Maštaľ to však jednoznačne bola, aj keď kľudne mohla tvoriť jeden celok s obytnou časťou domu. To nie je nič zvláštne. Ešte aj v 20. storočí bolo na našich dedinách bežné, že obytná časť domu a maštale tvorili jeden celok, jednu stavbu. Navyše, ešte žijúca stará generácia si pamätá, keď paholkovia a v mnohodetných rodinách aj staršie deti spávali v maštali. Tiež gazda tam spával, ak bolo treba z nejakého dôvodu chrániť či pomôcť zvieratám, napríklad pri krave, ktorá sa mala oteliť.

"Ak by sa Jozefova rodina ubytovala u príbuzných, mohla by prespávať na prízemí, ktoré by inak bolo vyhradené pre zvieratá." Autor evidentne nepozná mentalitu národov blízkeho východu. Tam naplno platí to známe heslo našich starých rodičov: Hosť do domu - Boh do domu. Ak by sa všetci nepomestili do lepšej časti domu - tak v žiadnom prípade hostí nedali do maštale. Tam išli spať domáci a hosťom prenechali lepšiu časť príbytku.

V diskusii jeden čitateľ na túto tému nadviazal: "V dome u príbuzných, miesto neostalo v hosťovskej izbe (ono sa to prekladá ako hostinec, ale mohla to byť iba hosťovská izba) - kedže asi nebolo vhodné vyhodiť hostí ktorí tam (v hosťovskej izbe) boli skôr, tak domáci ich prichýlili v svojej "izbe" - a to ozaj mohlo byť v jednej miestnosti so zvieratami." Hostinec a hosťovská izba znie podobne iba v slovenčine - a z toho robiť uzávery je dosť pochybné. Tá lepšia miestnosť, ktorá sa dávala hosťom je v Lukášom evanjeliu pomenovaná gréckym slovom anágaion, t.j. horná izba; kým hostinec, v ktorom pre nich nebolo miesta, je grécky katályma, čo znamená prístrešie, ubytovňa, miesto na odpočinok.

Ak by tá miestnosť, v ktorej sa Ježiš narodil, bola normálnym príbytkom pre ľudí a zvieratá - a teda nebolo by na tom nič zvláštne, že tam bývali, tak niečo tam predsa len nesedí. Tak v dávnej minulosti, ako aj v tej nedávnej, keď ženy rodili doma, bola pre rodičku vyhradená vždy tá lepšia izba. Tam pri nej boli len tí, čo pomáhali pri pôrode, a ostatní boli vyhodení von (ak nemali inú miestnosť, tak aj do tej maštale). V prípade Máriinho pôrodu to však bolo evidentne inak. Ak teda aj maštaľ bola prijateľným miestom na nocľah, nebola prijateľná ani vtedy, ani dnes ako miesto pre pôrod. Ježiš sa tak narodil do naozaj nevhodných a nedôstojných podmienok.

A napokon zvieratá. Tie síce k maštali patria, ale v Evanjeliu o nich fakt zmienky niet. To však ešte neznamená, že tam byť nemohli. Minimálne oslík tam asi bol. Na ňom sa Mária priviezla z Nazareta, i keď ho Lukáš v texte nespomína. Aby žena vo vysokom štádiu tehotenstva prešla takú cestu pešo je nemysliteľné. A keďže sanitka, zazmluvnená zdravotnou poisťovňou, vtedy ešte nejazdila, zostáva pre chudobných jediným dopravným prostriedkom práve oslík.

 

A na záver si dovolím v duchu rozprávky o histórii jednu vlastnú úvahu:

V súvislosti s Vianocami sa spomínajú viaceré historické fakty.

Jeden zo základných je ten, že prvá zmienka o slávení sviatku Narodenia Pána Ježiša je z tretiny štvrtého storočia, konkrétne rok 336. V tomto roku je prvý raz zaznamenané, že kresťania v Ríme slávili tento sviatok.
Pre prvých kresťanov bol totiž dôležitý pohľad na Ježiša v jeho Mesiášskej úlohe. Jeho detstvu veľkú pozornosť nevenovali. Sústredili sa hlavne na vykupiteľský úkon smrti a zmŕtvychvstania - a preto slávili najmä sviatok Veľkej noci.
Zaujímavé je, že kým v rôznych krajinách v prvých troch storočiach kresťania slávili Veľkú noc v rôznych termínoch, kresťania v samotnom Ríme ju neslávili vôbec. Podľa ich názoru je každá nedeľa oslavou Ježišovho zmŕtvychvstania, a preto nepovažovali za potrebné sláviť k tomu ešte špeciálny sviatok. Až keď prišlo k dohode jednotlivých kresťanských tradícií na spoločnom termíne Veľkej noci, akceptovali ho aj rímski kresťania.
Je teda zvláštne, že hoci veriaci v Ríme odmietali jeden sviatok, stáli pri počiatkoch iného sviatku.

Druhá spojitosť Ríma s Vianocami je cez osobu svätej Heleny, matky cisára Konštantína Veľkého. Táto žena, horlivá v zbožnosti a v rozvíjaní kresťanských kultov, viedla so synom akési "preteky" v Ríme a aj v iných častiach ríše, vo výstavbe kostolov.
Keď navštívila Svätú Zem, dala okrem iného postaviť baziliku v Betleheme nad jaskyňou, v ktorej sa podľa tradície narodil Ježiš.
Svätá Helena sa zameriavala aj na vyhľadávanie relikvií. Najznámejší je svätý kríž, ktorý objavila pri vykopávkach v Jeruzaleme.
Ale tiež objavila aj v Betleheme jasličky (resp. drevo z nich), ktoré miestni obyvatelia celé generácie v úcte opatrovali s tým, že sú to tie jasle, v ktorých ležal malý Ježiš. Cisárovná Helena tieto jasle potom vzala so sebou a priviezla do Ríma. Tam sú dodnes uložené v Bazilike Santa Maria Maggiore (Panny Márie Snežnej).

A tu mi zišla na um jedna súvislosť. Netvrdím, že je to naozaj tak, ale zdá sa to zaujímavé:
Zmienka o tom, že sviatok Narodenia Pána Ježiša začali sláviť kresťania v Ríme, sa objavuje krátko po tom, čo tam svätá Helena priviezla jasličky z Betlehema. Nemohla práve prítomnosť tejto svätej relikvie Ježišovho narodenia podnietiť slávenie tohto sviatku?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Bratislave zomrel ďalší cudzinec, zrejme po bitke

Polícia pátra po neznámom páchateľovi.

Komentár Petra Schutza

Strana má šerpu

Recyklácia núl – pozrite si záznamy z NR SR – a bezprizornosti sa ako pokus o zmenu nedajú brať vážne.


Už ste čítali?