pani JUDr. Emília S. by mala zverejniť svoju prácu

Autor: Marian Vojtko | 18.10.2018 o 0:25 | (upravené 18.10.2018 o 0:40) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  556x

Tá pani asi ani netuší, ako sa stala jazýčkom na váhach morálky pána predsedu parlamentu. Teraz však má v rukách šancu na očistenie našej spoločnosti od jednej škvrny.

Najprv pár faktov:

- Nejaký novinár si všimol, že pán kpt. JUDr. A. D., ktorý si potrpí na tituly, funkcie a morálku, vo svojom oficiálnom životopise neuviedol nič o svojom doktoráte z práva. Keďže študoval na bratislavskej fakulte, novinár zverejnil svoje zistenie: v Bratislave titul JUDr. nezískal. A tak položil otázku: Používa ho oprávnene?

- Po zverejnení informácie, že tento titul získal na UMB v BB sa pán A. D. poponáhľal zakázať tejto inštitúcii, aby zverejnila jeho rigoróznu prácu. To vyvolalo nielen ďalšie otázky a pobúrenie verejnosti, ale aj pochybnosti, že čosi predsa nie je v poriadku.

- Komusi sa podarilo zistiť, že rigoróznu prácu s rovnakým názvom a rovnakým počtom strán obhájila na právnickej fakulte v BA už o rok skôr než pán A. D. istá právnička Emília S.

- Práce sa však porovnať nedajú nielen preto, že práca A. D. sa nesmie zverejniť, ale aj preto, že práca Emílie S. sa zrazu záhadne stratila z archívu fakulty.

Teraz úvaha, čo sa mohlo stať. Sú tri možnosti:

Prvá možnosť:
Téma oboch prác bola významne aktuálna v rokoch, keď sa obaja právnici rozhodli vypracovať rigoróznu prácu. A tak rovnaká téma je pochopiteľná, a rovnaký názov je len náhoda. Tiež aj rovnaký počet strán je náhoda.
Náhodou nemusí byť zmena Alma mater, na ktorej A. D. prácu obhájil, veď ako Revúčan sa rozhodol podporiť svojím študijno-vedeckým príspevkom univerzitu svojho rodného kraja. (Bola to však z jeho strany chvályhodná obeta, lebo v tom čase už býval v Miloslavove, a tak to mal do BB pomerne ďaleko. Ale čo by tento rodoľub neurobil pre rodný kraj!)
To, že v životopise túto svoju titulodarnú Alma mater nespomenul, to nebola náhoda. To bol prejav jeho vrodenej skromnosti.
Ale určite najväčšou náhodou je to, že zrovna v čase, keď sa verejnosť zaujíma o jeho prácu, tak rovnaká práca pani JUDr. Emílie S. sa v Bratislave stratila.

Druhá možnosť:

Mladý právnik A. D. sa rozhodol vylepšiť si profesný kredit titulom JUDr. Na fakulte, kde vyštudoval právo sa pýtal svojho priateľa, ktorý tam bol možno odborným asistentom, ako by sa to dalo čo najľahšie?
Priateľ mu povedal: Minulý rok tu robila prácu jedna staršia právnička. Keď si ju okopíruješ, toho si nikto nevšimne. Len obhajovať to budeš musieť niekde inde, u nás si ju ešte budú pamätať.
A tak mladý adept doktorátu s prácou pod pazuchou sa vybral na fakultu vo svojom rodnom kraji.
A ďalej to už poznáme...
Akurát, že keď sa to teraz celé prevalilo, tak dotyčný odborný asistent (teraz už možno docent) rýchlo sa poponáhľal do archívu fakulty - aby ochránil svojho priateľa, ale aj seba.

Tretia možnosť:

Mladý právnik A. D. využil služby firmy, ktorej činnosťou je príprava študentských prác "na kľúč", a tak dostal hotovú rigoróznu prácu z práva.
Možno sa ponáhľal a nemal čas čakať, kým mu prácu pripravia, alebo chcel jednoducho ušetriť, a tak si kúpil prácu už raz použitú.
Keďže použitá bola už na UK v BA, musel s ňou ísť na inú školu.
V BB našiel kamaráta, ktorý bol ochotný ujať sa ho, ibaže bol na katedre trestného práva. A tak titul získal tam, hoci práca svojou témou na túto katedru nepatrila. Ale koho by to predsa trápilo?
Ibaže situácia sa po rokoch zmenila. A tak bolo potrebné odstrániť dôkazový materiál...

 

Záver - prečo výzva na pani Emíliu?

Pevne verím, že tretia možnosť nie je správna. Vrhla by do zlého svetla aj pani Emíliu, ktorá sa do toho všetkého dostala, ako Pilát do Kréda.
Ona je v tom podľa všetkého úplne nevinne. Ale i tak je do kauzy vtiahnutá.
Jej rigorózna práca sa z archívu stratila. Ale azda nie definitívne...
Vychádzam z vlastnej skúsenosti: Keď som robil diplomovku, okrem predpísaného počtu exemplárov prác na odovzdanie, som si urobil jeden exemplár pre seba. A mám ho stále v knižnici, hoci je to už vyše 25 rokov a 6 krát som sa odvtedy sťahoval.
Odložil som si tú prácu nielen z nostalgie. Ale aj preto, že keď som si vyberal tému práce, nešlo mi len o titul, ale aj aby práca svojím obsahom bola nejakou pridanou hodnotou. A tak som za tie roky neraz zobral prácu do rúk a vyhľadal som si v nej niektoré fakty a informácie, ktoré som vedel, že v nej nájdem.
A tak si teda myslím, že i pani JUDr. Emília S., bude mať nejaký autorský exemplár svojej rigoróznej práce doma.
Azda pochopí, že nielen pre vlastné očistenie, ale aj pre dobro našej spoločnosti môže teraz urobiť veľmi cennú vec: svoju prácu zverejniť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Bratislave zomrel ďalší cudzinec, zrejme po bitke

Polícia pátra po neznámom páchateľovi.

Komentár Petra Schutza

Strana má šerpu

Recyklácia núl – pozrite si záznamy z NR SR – a bezprizornosti sa ako pokus o zmenu nedajú brať vážne.


Už ste čítali?