X+
Prvým pápežom, ktorý si pri nástupe na Petrov stolec zmenil meno, bol Ján II. (533-535).
Jeho pôvodné meno bolo Merkúr – odvodené od pohanského rímskeho boha. Novému pápežovi sa zdalo nevhodné vykonávať svoj úrad pod takýmto pohanským menom, a tak si dal meno Ján podľa svätého pápeža Jána I., tretieho pápeža pred ním (zomrel r. 526, 7 rokov pred zvolením Jána II.)
Tradícia meniť si meno vznikla až v 2. polovici 10. stor., v tzv. "temnom storočí" pápežstva:
V histórii druhým pápežom, ktorý si dal nové meno, bol Ján XII. (955-964) pôvodným menom Oktavián. Nikde sa nespomína príčina, prečo si zmenil meno; ale čosi sa dá vytušiť.
Bol to pápež, ktorý žil veľmi nemravným životom. Bol nevlastným synom kniežaťa Albericha II., všemocného vládcu Ríma. Alberich pred svojou smrťou zaviazal prísahou rímsku aristokraciu, že keď zomrie pápež Agapet II., zvolia Oktaviána, ktorý mal po ňom nastúpiť ako knieža, aj za pápeža.
Hoci dekrét pápeža Symmacha z r. 499 zakazoval dohody počas života pápeža o voľbe jeho nástupcu, Oktavián bol ako 16 ročný zvolený za pápeža (niektoré neskoršie dokumenty posúvajú jeho vek na 18 rokov).
Možno to bol jeho nemanželský pôvod, možno pochybná voľba za pápeža, čo ho viedlo k tomu, aby začal používať meno Ján. Takto sa totiž volal jeho strýko – pápež Ján XI., nevlastný brat Albericha. Práve počas jeho pontifikátu sa Alberich zmocnil vlády nad Rímom.
Možno, že Oktavián chcel takto zdôrazniť príslušnosť k rodu predošlých pápežov a vládcov Ríma. Jeho život bol však až priveľmi pohoršujúci.
Ďalší piati pápeži, počas nasledujúcich 19 rokov (Lev VIII., Benedikt V., Ján XIII., Benedikt VI., Benedikt VII.) si ponechali svoje meno. Jedine protipápež Bonifác VII. (974; 984-985) si zmenil meno – pôvodne sa volal Franco (dôvod sa neuvádza, len na jednej internetovej stránke sa pojem "Franco"
vysvetľuje ako franský pôvod, a nie vlastné meno).
Ďalším pápežom sa stal pávijský biskup Peter Canepanova. Necítil sa však hodný, aby ako pápež používal meno Kniežaťa Apoštolov - svätého Petra, a tak si zvolil meno Ján XIV. (983-984).
Nasledujúci pápež Ján XV. si opäť ponechal svoje krstné meno.
Nový dôvod na zmenu mena prišiel s Gregorom V. (996-999). Bol to prvý nemecky hovoriaci pápež a pôvodne sa volal Brun von Kärnten. Vraj sa jeho meno Rimanom zle vyslovovalo a preto si ho zmenil. Vybral si meno podľa veľkej osobnosti Ríma – sv. pápeža Gregora I. Veľkého (590-604).
Prvého nemeckého pápeža vystriedal na Petrovom stolci prvý Francúz, vlastným menom Gilbert d'Aurillac a prijal meno Silvester II. (999-1003). Možno z rovnakých dôvodov, ako jeho predchodca, si na prelome milénia vybral meno podľa svätého pápeža Silvestra I. (314-335), ktorý viedol Cirkev v jej prvých rokoch slobody.
Další dvaja pápeži mali opäť krstné meno Ján a toto si ponechali aj v úrade nástupcu sv. Petra (Ján XVII., Ján XVIII.).
Napokon voľba nového mena pápeža sa definitívne stala tradíciou od pápeža Sergia IV. (1009-1012). Rovnako, ako Ján XIV., aj on mal krstné meno Peter. A tiež z úcty k svätému Petrovi si pri zvolení za pápeža meno zmenil.
Od neho sa už stalo pravidlom, že si pápeži dávajú nové meno.
V histórii je len niekoľko výnimiek, keď si pápeži ponechali svoje krstné meno.
Mons. Innocenzo Parisella (+1992), člen Rímskej roty a odborník na cirkevnú latinčinu tvrdil, že pápeži si pri zvolení dávajú iné meno preto, lebo ak si ponechajú pôvodné, prinesie im to nešťastie.
Od začiatku 11. storočia si svoje krstné meno ponechali len dvaja pápeži v 16. storočí. Práve ich používal mons. Parisella ako príklad pre podporu svojho tvrdenia:
Hadrián VI. (1522-1523) vlastným menom Adriaan Florenszoon Boeyens. Po jeden a pol ročnom pontifikáte, plnom dobrých zámerov, ale príliš krátkom na ich realizáciu, vysilený usilím o reformu i letnou horúčavou si dal krátko pred smrťou na náhrobok napísať: "Tu leží Hadrián VI., ktorý nepoznal väčšie nešťastie, ako to, že panoval."
Marcel II. (1555) vlastným menom Marcello Cervini. Tiež sa hneď po zvolení s plným nadšením pustil do reforiem. Lenže organizmus extrémne nasadenie nevydržal a po 22 dňoch pontifikátu zomrel na mŕtvicu.
Len minimálne si zmenil meno Július II. (1503-1513). Pôvodne sa volal Giuliano (Juliánus), a Július je v taliančine Giulio. Žeby táto malá zmena spôsobila, že ako pápež vládol vyše 9 rokov?
Možno by si ani meno vôbec nemenil, ale odkedy si pápeži vyberajú nové meno, bývalo to vždy také, aké už nejaký pápež predtým mal. (Porušil to až súčasný pápež František .)
ČÍSLOVANIE MIEN
Ak je pápež niektorého mena len jeden, číslo sa za menom neuvádza.
Poslední pápeži, ktorých meno sa v celej histórii vyskytlo len raz, sú Formozus (891-896), Roman (897) a napokon Lando (913-914).
A samozrejme teraz František .
Posledným pápežom s číslom I., až do Jána Pavla I. (1978), bol Marinus I. (882-884). Ten však býval nesprávne uvádzaný aj ako Martin II. Ak by sme ho teda takto počítali ako II., tak posledným s číslom I. sa stáva Mikuláš I. (858-867).
Protipápeži
Jednou zvláštnosťou pri číslovaní pápežských mien je fakt, že niekedy sa započítavali do číslovania aj protipápeži – tak napr. po protipápežovi Jánovi XVI. (997-998) mal ďalší pápež Ján číslo XVII. (1003), čiže právoplatný pápež Ján XVI. nebol; rovnako po protipápežovi Alexandrovi V. (1409-1410) mal ďalší pápež Alexander číslo VI. (1492).
Ale inokedy sa pri počítaní číslo protipápeža ignorovalo – napr. po protipápežovi Gregorovi VI. (1012) mal ďalší pápež Gregor rovnako číslo VI. (1045-1044); alebo po protipápežovi Celestínovi II. (1124) mal ďalší pápež Celestín tiež číslo II. (1143-1144). Číslo protipápeža sa potom zvykne uvádzať v zátvorke.
Najčastejšie meno: Ján
Najčastejším menom pápežov je Ján. Posledný mal číslo XXIII. (1958-1963)
Ale v skutočnosti pápežov tohto mena bolo len 21, lebo Ján XVI. bol protipápež a číslo XX. pri zmätenom počítaní nebolo použité.
Ak však pripočítame aj podobu dvojitého mena (Ján Pavol), a tiež protipápežov, tak meno Ján sa v zozname pápežov vyskytuje 26 krát.
18 pápežov a 2 protipápeži boli v 6. až 11. storočí, pričom väčšina z nich mala meno Ján ako krstné (ešte nebola tradícia nového mena pápeža). Prvý traja pápeži, ktorí si zmenili meno, dali si práve meno Ján.
V polovici 11. storočia sa u pápežov meno Ján na vyše 200 rokov prestáva objavovať – vraj vznikla povera, že prináša nešťastie. (Viacerí pápeži tohto mena zomreli tragicky. Pri tom počte užívateľov mena, pri podnebí Ríma a pri intrigách 10. a 11. storočia ani sa nie je čomu čudovať.
Keď si v roku 1276 dal ďalší pápež meno Ján, použil pri ňom poradovú číslicu XXI., hoci pápež Ján s číslom XX. nebol. Práve v tomto období sa totiž začala šíriť legenda, či fáma o žene, ktorá prezlečená za muža sa dostala až na pápežský stolec pod menom Ján. Informácie o rokoch, kedy mala byť táto "pápežka" sa však značne rozchádzajú, a ani jedna verzia nemá reálnu možnosť, že by v tom období bolo pre ňu na pápežskom stolci voľné miesto. A tak pri počítaní pápežov Jánov dvadsiatka vypadla.
Ďalší problém nastal s menom Ján v 15. storočí, keď si toto meno vybral ako protipápež kardinál Baltazár Cossa, človek veľmi zlej povesti, napokon na Kostnickom koncile (1415) uväznený a prinútený abdikovať.
Keďže jeho meno Ján XXIII. bolo meno protipápeža, ďalší pápež, ktorý by si vybral meno Ján, by sa volal identicky. Preto vyše 540 rokov si žiaden pápež meno Ján nevybral.
Toto prekliatie prelomil až Giuseppe Roncalli, keď sa v roku 1958 stal pápežom Jánom XXIII.
Ďalšie časté mená pápežov:
Benediktov spolu s protipápežmi (3) bolo 18;
Gregorov bolo tiež 18 (z toho 2 protipápeži);
Klementov 17 (z toho 3 protipápeži);
Inocentov 14 (z toho 1 protipápež);
Levov 13;
a Piov 12; ostatných mien pápežov bolo do desať.
Koľko bolo Martinov?
Ďalšiu zaujímavosť nájdeme pri mene Martin. Hoci posledný pápež tohto mena mal číslo V., v skutočnosti boli len traja pápeži Martinovia. Ako sa to stalo?
V rokoch 882-884 bol pápežom Marinus (t.j. "morský"; odvodené od slova mare = more). Avšak neskôr sa vyskytli prípady, že jeho meno bolo uvedené s pridaním písmena "t" ako Martinus (t.j. "Martov/Marsov"; odvodené od slova Mars = rímsky boh vojny). Keďže pápež Martin už bol v r. 649-653, pápež Marinus bol uvedený ako Martinus II.
Rovnako dopadol aj pápež Marinus II. (942-946) – týmto omylom sa z neho stal Martin III.
A tak keď si v r. 1281 vybral pápež meno Martin, dostal k nemu číslo IV., namiesto II.
A v r. 1417 posledný pápež s menom Martin dostal číslo V.
Štefanovia s dvojitým číslovaním
V zoznamoch pápežov napokon udrie do očí meno Štefan. Pri tomto mene sa zvyknú uvádzať dve čísla, jedno v zátvorke. Čo to znamená?
V roku 752 bol za pápeža zvolený starší kňaz Štefan. Lenže už o niekoľko (2 až 4) dní zomrel na mŕtvicu. Mal by byť Štefanom II., lenže podľa vtedajšieho cirkevného práva sa pápežom nestal, lebo nebol biskupom. Žiaden stredoveký dokument ho preto medzi pápežov neráta.
A tak, keď o niekoľko dní pri následnej voľbe bol za pápeža zvolený iný Štefan, až tento dostal meno Štefan II. (5 rokov jeho pontifikátu bolo významných tým, že sa pápežstvo oddelilo od Byzancie a dostalo sa po dochranu franského kráľa Pipina a vznikol pápežský štát.)
V 16. storočí sa však zmenil názor na to, čím začína nový pápež svoj úrad – po novom to bolo už okamihom právoplatného zvolenia. Preto kňaza Štefana začali uvádzať v zozname ako Štefana II. a nasledujúcim ôsmim pápežom Štefanom zvýšili číslo o jeden.
Tak sú uvedené aj ich portréty v rímskej Bazilike sv. Pavla.
K ďalšej zmene prišlo až v r. 1960, odkedy oficiálny zoznam pápežov kňaza Štefana (II.) obchádza a ďalších pápežov tohto mena uvádza ako "Štefan II. (III.)" až "Štefan IX. (X.)", aby sa vyhlo omylom.
PREZÝVKY
Pápeži si teda podľa tisícročnej tradície vyberajú nové meno. Ale občas ich pomenujú aj ľudia - prezývkou.
Prezývky nebývajú veľmi lichotivé, pápežov nevynímajúc: napr. Sergia IV. prezývali "svinský rypák" (na obrázku tak však nevyzerá - viď vyššie ); Júlia II. zase prezývali "pápež bojovník", ale aj "strašiak".
Z nedávnej minulosti si spomeňme, že Ján Pavol I. si za svoj krátky 33 dňový pontifikát vyslúžil prezývku "usmievavý pápež".
Hoci i Ján Pavol II. bol všeobecne obľúbený, a dokázal na ľudí zapôsobiť svojou charizmou, predsa sekularizovaná časť Talianov, ťažko niesla, že pápežom nie je Talian. A tak mu mnohí nevedeli prísť na meno, a volali ho len "Poliak".
Pius IX. mal výbušnú povahu. Bežne sa síce ovládal, ale v pracovnom zápale sa niekedy prejavila i táto stránka jeho povahy. Preláti v Rímskej kúrii ho preto zvykli nazývať "Rex tremendae maiestatis" (Kráľ hrôzostrašnej majestátnosti).
Najsympatickejšie prezývky si však vyslúžil Ján XXIII. Ako prvý po zániku Pápežského štátu, kedy sa pápeži stali tzv. väzňami Vatikánu, začal opúšťať hradby tohto mestského štátu. Navštevoval nemocnice a väznice, rímske farnosti, vykonal púť do Assisi, či Loreta...
Rimania ho preto prezývali "Svätý Ján za Hradbami" (podľa baziliky "sv. Pavla za Hradbami"), alebo aj "Johnnie Walker" (t.j. "Janko Chodec" - podľa známej whisky).
TITULY
Šľachtické tituly sa u nás už "nenosia". Ale vo svete ešte stále majú svoj "cveng".
Pápežský stolec nebol výnimkou, veď k pápežovi-panovníkovi, ktorý býval uvádzaný do úradu korunováciou, to akosi patrilo...
Pápežovi Piovi X. bolo krátko po zvolení ponúknuté, že môže svojim rodinným príslušníkom udeliť šľachtické tituly.
Pápež odpovedal: "Veď oni už predsa svoje tituly majú. Môj brat je úradníkom na pošte a moje sestry sú dobrými domácimi vládkyňami."
Jánovi Pavlovi I. , ktorý ako prvý z pápežov odmietol korunováciu, v prvých dňoch pontifikátu predložili žiadosť o potvrdenie šľachtického titulu pre jedného španielskeho grófa. Pápež to síce urobil, ale s povzdychom: "Čože, Svätý stolec ešte dnes udeluje takéto pocty?"
Špeciálne tituly sa udeľovali aj kráľom. Poväčšine síce bol titul udelený osobe kráľa, ale v jednotlivých krajinách sa potom titul dedil s trónom:
Francúzski králi sa hrdili titulom najkresťanskejší kráľ , pretože takýto titul udelil pápež Zachariáš (predchodca spomenutého Štefana II.) franskému kráľovi Pipinovi.
Maďarskí (neskôr rakúsko-uhorskí) králi zase používali titul apoštolský kráľ , ktorý maďarskému kráľovi sv. Štefanovi udelil pápež Silvester II.
Španielski králi majú titul katolícky kráľ .
Portugalskí králi mali od r. 1748 vďaka Benediktovi XIV. právo na titul najvernejší kráľ .
A poľskí králi užívali označenie pravoverný kráľ .
A paradoxom je, že anglickí králi stále používajú titul obranca viery , ktorý Lev X. udelil Henrichovi VIII., ale po schizme, keď kráľ odtrhol anglickú cirkev od Ríma, bol titul zrušený.
Aj samému pápežovi prináleží viacero titulov, z ktorých mnohé sa už dnes síce nepoužívajú, ale v zdvorilostnom a diplomatickom styku viaceré majú ešte stále svoje uplatnenie: napr. Rímsky veľkňaz, Nástupca sv. Petra, Kristov námestník, Sluha sluhov Božích, Patriarcha západu, Pontifex, Jeho Svätosť, Svätý Otec, ...
Vo Vatikánskych archívoch je uložený list anglickej kráľovnej Viktórie, ktorá sa snažila vyhnúť akémukoľvek titulovaniu pápeža. Jej list začína s oslovením: "Najurodzenejší pane" , namiesto zaužívaného "Vaša Svätosť".
Pápež Lev XIII., ktorý i vo vysokom veku bol pri bystrom rozume, a nebol mu vzdialený ani zmysel pre humor, ba i iróniu, svoju odpoveď začal slovami: "Pokojná a premocná Viktória, Kráľovná Spojeného Kráľovstva Britského a Írska i iných krajov, veľká Vládkyňa Indie..."
PETER RÍMSKY
Údajné proroctvo sv. Malachiáša vo veršoch šifrovane podáva zoznam pápežov. Niektorých z nich tieto opisné pomenovania naozaj celkom dobre vystihli.
Posledný pápež tohto zoznamu je označený ako "Peter Rímsky".
Najprv sa hovorilo, že to bude posledný pápež, potom vraj nastane koniec sveta. Takáto interpretácia je však v absolútnom rozpore s evanjeliovými slovami Ježiša, že o čase konca sveta nevie nik, ani on, ani anjeli, len Otec.
A tak novšia interpretácia hovorí, že tak ako apoštolom Petrom začalo pôsobenie Cirkvi vo svete, tak týmto pápežom by malo nastať akési nové obdobie Cirkvi.
A týmto "Petrom Rímskym" by mal podľa poradia byť práve náš súčasný pápež.
Neznalí súvislostí čakali, že pápež si naozaj dá meno Peter. Pomenovanie pápežov v proroctve je však opisné, má vyjadriť niečo charakteristické o danom pápežovi. Okrem toho, kto pozná históriu pápežských mien vie, že jeden z dôvodov, prečo si pápeži začali meniť meno bolo to, aby nemali meno Peter.
Jorge Mario Bergoglio, ktorý si prekvapivo vybral meno František, prišiel hneď s niekoľkými novotami, ktoré by naozaj mohli predznačovať to nové obdobie:
Je to prvý raz v dejinách Cirkvi, čo si pápež vybral meno, aké ešte pred ním žiaden pápež nemal.
Jednoduchosť sv. Františka z Assisi, ktorým sa inšpiruje, sa prejavila i v oblečení. Po prijatí voľby sa obliekol do bielej pápežskej reverendy, ale bez červenej mozety a pápežskú štólu si dal až na samotné požehnanie Urbi et orbi.
Po zvolení pre neho pripravili vyvýšený trón. On si však zvolil kreslo na úrovni kardinálov, z ktorého prijal ich poklonu.
Kardinálov neoslovuje "eminencie", ale "bratia".
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána hovoril voľne, bez papiera.
Jeho verejný prejav sa vyznačuje humorom a ľudovo pôsobiacimi výrazmi ako "dobrý večer", "dobrú noc", "dobrú chuť k obedu"...
Živ, Bože, Otca Svätého, námestníka Kristovho!
