reklama

Cum clave

"Pod kľúčom" je výraz, z ktorého vznikol názov pre voľbu pápeža - konkláve.Voľba pápeža prechádzala v dejinách vývojom a zmenami.Pápežom - čiže nástupcom sv. apoštola Petra, ktorého sám Ježiš ustanovil za hlavu Cirkvi, keď mu odovzdal "kľúče od nebeského kráľovstva" (Mt 16,18-19) a zveril mu svoje ovečky (Jn 21,15-17) je podľa katolíckej tradície rímsky biskup.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Obrázok blogu

V najstaršom období Cirkvi volil rímskeho biskupa miestny klérus (biskupi, kňazi a diakoni).

V štvrtom storočí, keď kresťanstvo získalo slobodu a stalo sa štátnym náboženstvom, aj voľba pápeža sa stáva verejnou záležitosťou. V nasledujúcich storočiach (až do 11.) sa tak stretáme s tým, že pápeža volí "rímsky klérus a ľud", pričom si často vladári vyhradzovali právo voľbu potvrdiť, alebo aspoň mať právo veta.
Najprv mal takéto právo rímsky cisár, potom byzantský, neskôr franský cisár sv. rímskej ríše, či rôzni európski králi. Tento politický vplyv, zväčša negatívny, mal v niektorých situáciách, keď sa voľby pápeža dostali do krízy, aj pozitívny dopad (ako to vidieť aj v niektorých prípadoch, spomenutých v predošlom článku ).

Kardináli
Najbližší spolupracovníci a poradcovia pápeža - pôvodne tento zbor tvorili členovia rímskeho kléru, biskupi, kňazi a diakoni. Nebýval ich veľký počet, niekoľko desiatok, zvyčajne v rozmedzí 20-40.
Neskôr pápeži začali menovať kardinálov aj spomedzi mimorímskeho duchovenstva, samozrejme, zvyčajne z blízkeho okolia. Keď pápeži začali sídliť mimo Ríma, v kardinálskom zbore pribúdali duchovní z danej oblasti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


V r. 1586 pápež Sixtus V. stanovil počet kardinálov na 70, inšpirovaný starozákonným príbehom, keď si Mojžiš vyvolil 70 pomocníkov pri správe izraelského národa (Nm 11,24).
Tento počet prekročil až Ján XXIII. v r. 1958, a následne Pavol VI. stanovil novú hranicu na 120 kardinálov-voličov (do 80. roku života).
Ján Pavol II. v snahe, aby zbor kardinálov vyjadroval univerzalitu Cirkvi, pokračoval v myšlienke Pavla VI. a menoval kardinálov z rôznych národov všetkých kontinentov. Za jeho pontifikátu sa dosiahol historicky najvyšší počet kardinálov: 231 zo 69 národov.
K 28. februáru 2013, kedy abdikoval Benedikt XVI., bolo žijúcich 207 kardinálov zo 66 národov, z toho 117 bolo voličov.
Podľa súčasného cirkevného práva sa okrem kardinálov menovaných pápežom, automaticky stávajú kardinálmi aj patriarchovia východných rítov Katolíckej cirkvi.

Výlučnými voličmi pápeža sa kardináli stali v r. 1059 dekrétom pápeža Mikuláša II.
V tomto období bola snaha o reformu v Cirkvi, o nápravu problémov a škandálov okolo pápežského úradu počas "temného storočia", mravného života kléru a tiež o odstránenie laickej investitúry (menovanie biskupov svetskými panovníkmi).
Keď v marci 1058 zomieral proreformný pápež Štefan IX., zaviazal prísahou voličov, že nezačnú s voľbou nového pápeža, kým sa z Nemecka nevráti jeho najbližší spolupracovník Hildebrand (neskorší pápež Gregor VII.).
Avšak protireformná aristokracia už týždeň po smrti pápeža zvolila (proti)pápeža Benedikta X., no proreformní kardináli, verní sľubu Štefanovi IX., ho odmietli uznať a opustili Rím.
Napokon, po návrate Hildebranda, za podpory vojvodu Godfreya a nemeckého dvora, zvolili v decembri 1058 pápeža Mikuláša II.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Benedikt X. pred Godfreyovým vojskom utiekol z Ríma, a vďaka Hildebrandovému vplyvu na obyvateľov Ríma, mohol v januári 1059 Mikuláš II. za všeobecného nadšenia zaujať pápežský stolec.
V apríli na lateránskej synode vydal dekrét o voľbe pápeža:
Voliť pápeža mohli len kardináli-biskupi, k výsledku voľby sa potom mali vyjadriť kardináli-úradníci a napokon mal dať súhlas ostatný rímsky klérus a ľud.
Dekrét tiež pripúšťal voľbu mimo Ríma, aby sa tak predišlo nátlaku obyvateľov mesta na voličov; a dával cisárovi právo odsúhlasiť voľbu, toto však nebolo bezpodmienečné, mohlo prepadnúť v prípade zneužitia.

K ďalšej právnej úprave voľby pápeža prišlo o sto rokov neskôr, keď po smrti Hadriána IV. v r. 1159 prišlo na vyše 18 rokov k pápežskej schizme.
Veľká väčšina kardinálov vtedy zvolila kancelára a najbližšieho poradcu Hadriána IV., významného právnika, kardinála Orlanda Bandinelliho, ako pápeža Alexandra III.
Keďže už za pontifikátu predchodcu bol výrazný jeho negatívny postoj voči cisárovi Fridrichovi Barbarosovi, hŕstka procisárskych kardinálov hlasovala za kardinála Ottaviana a voľbu Alexandra III. odmietla prijať.
Došlo k násilnostiam, keď Ottavianovi prívrženci vtrhli do zhromaždenia a Ottaviano strhol červený plášť z pliec Alexandra III., prinútil ho odísť, a sám sa nechal intronizovať ako Viktor IV.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Kým cisár Fridrich podporoval ako pápeža Viktora, zhromaždenie západných biskupov a kláštorných reholí v Toulouse, za účasti anglického a francúzskeho kráľa potvrdili, že právoplatným pápežom je Alexander III. (Počas jeho života sa vystriedali ešte traja ďalší protipápeži; schizma skončila až krátko pred Alexandrovou smrťou.)
Na III. lateránskom koncile v r. 1178, ktorý definitívne vyriešil pápežskú schizmu, a prinesol množstvo právnych úprav, pápež Alexander III. urobil zmeny aj v pravidlách pápežskej voľby. Rozhodol, že voľby sa nebudú zúčastňovať len kardináli-biskupi, ale všetci kardináli, v akejkoľvek hodnosti - teda aj kardináli-kňazi a kardináli-diakoni. Tiež rozhodol, že na právoplatné zvolenie pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.

O ďalších sto rokov, v 13. storočí, prišlo k najznámejšej zmene vo voľbe pápeža - konkláve, uzamknutiu kardinálov počas voľby.
Predchádzala tomu, ako už bolo spomenuté v predošlom článku , trojročná voľba pápeža vo Viterbe v r. 1268-1271. Až keď nahnevaní obyvatelia tohto mesta zamurovali rozhašterených kardinálov v paláci, rozobrali im strechu nad hlavou a pohrozili im vyhladovaním, voľba konečne smerovala k výsledku.
Ale i tak to nebolo jednoduché. Viacerí kardináli v týchto tvrdých podmienkach začali kolabovať, a už neboli fyzicky schopní pokračovať vo voľbe. A tak si ustanovili šiestich kardinálov, ktorí ich mali zastupovať, a až títo sa napokon formou kompromisu dohodli na novom pápežovi, ktorým sa stal Gregor X.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Tento pápež potom vydal v r. 1274 nariadenie, v ktorom sa po prvý raz objavuje výraz "konkláve", kde prikazuje, že kardináli po smrti pápeža majú počkať 10 dní, kým sa všetci zídu, počas voľby musia byť uzamknutí v paláci, zakazuje sa im akákoľvek korešpondencia, ak do troch dní nového pápeža nezvolia, dostanú len raz denne jedlo, a ak ho nezvolia do ďalších piatich dní, budú len o chlebe a vode.
Nasledujúca voľba prebehla bez problémov podľa tohto nariadenia. Na jedenásty deň po smrti Gregora X., hneď v prvý deň konkláve, bol v januári 1276 zvolený Inocent V. - lenže po piatich mesiacoch zomrel.
Ďalšia voľba, ktorá sa konala v lete, už nebola taká rýchla. Sicílsky kráľ Karol z Anjou, ktorý na voľbu dohliadal, preto uplatnil naradenia Gregora X.
Znížený prídel stravy a obmedzený pohyb spôsobil, že kardináli omdlievali od horúčavy. Napokon, po asi deviatich dňoch konkláve zvolili Hadriána V. - ten však nestihol prijať ani kňazskú vysviacku (bol len diakonom), zomrel 38 dní po zvolení. Jediné čo stihol, po predošlej skúsenosti, zrušil nariadenie Gregora X. o voľbe pápeža.
Desať dní po smrti Hadriána V., 28. augusta, sa kardináli zišli k novej voľbe. Majordóm chcel uzamknúť palác, v ktorom sa mala voľba konať. Kardináli mu však oznámili, že toto nariadenie už neplatí.
Keď sa to dozvedeli obyvatelia Viterba, začali sa búriť. Po ukľudnení situácie kardináli bez prieťahov zvolili 8. septembra pápeža Jána XXI.
Lenže nasledujúce voľby už také rýchle neboli, zase sa naťahovali, až kým Celestín V. v r. 1294, pred svojou abdikáciou, neobnovil nariadenie Gregora X. o konkláve.


Špecifickou bola voľba pápeža na Kostnickom koncile v r. 1417.
Na tomto koncile sa vyriešila veľká pápežská schizma - trojpápežstvo. Schizma preto tak dlho pretrvávala, lebo každý z pápežov našiel politickú podporu u niektorých národov.
Koncil preto chcel, aby nového pápeža akceptovali všetky národy. A tak nastali zdĺhavé jednania o volebnej procedúre. Napokon sa stanovilo, že volebné právo okrem 22 kardinálov bude mať aj 30 zástupcov piatich prítomných "národov". V samotnom konkláve bol už po troch dňoch zvolený pápež Martin V.


Obrázok blogu

Od roku 1513 až po súčasnosť sa miestom pápežskej voľby stáva Sixtínska kaplnka , nachádzajúca sa vo Vatikáne, zo severnej strany Baziliky sv. Petra. Kardináli takto volia pápeža pod nádhernou Michalangelovou freskou posledného súdu, čo im pripomína zodpovednosť pred Bohom, za svoje konanie a rozhodovanie.
Kardináli bývali ubytovaní v priľahlých priestoroch kaplnky, pričom okná sa pred konkláve nepriedušne uzavreli a zatemnili. Kardináli i personál, ktorý im posluhoval bol zaviazaný pod trestom exkomunikácie nič nevynášať von z konkláve.
Pôvodne kardináli v konkláve pred ostatnými oznamovali, komu dávajú svoj hlas. Tajné písomné hlasovanie zaviedol v r. 1621 pápež Gregor XV. v snahe o reformu pápežského úradu a o vylúčenie politického vplyvu na voľbu.

Politický vplyv však predsa len nebol úplne odstránený a pretrval až do začiatku 20. storočia. Panovníci už síce nemohli priamo ovplyvňovať voľbu pápeža, ale mohli tak konať prostredníctvom jednotlivých kardinálov.
Takto po smrti Leva XIII. v roku 1903, keď bol hlavným favoritom na nového pápeža štátny sekretár kardinál Rampolla, vystúpil v konkláve krakovský kardinál Puzyna a predniesol v mene rakúskeho cisára Františka Jozefa I. veto voči osobe kardinála Rampollu. Toto právo veta vraj pôvodne patrilo byzantskému cisárovi, po východnej schizme prešlo na iných katolíckych panovníkov, až ním napokon disponoval rakúsky cisár.
Kardináli v konkláve sa ostro vzopreli proti tomuto politickému zásahu. Ale jeho uplatnenie nakoniec ani nebolo potrebné, lebo ako sa ukázalo, väčšina voličov si želala zmenu v spôsobe dovtedajšej práce pápežského úradu. A tak po siedmom sčítaní hlasov voľba padla na benátskeho patriarchu kardinála Sarta.
Nový pápež sv. Pius X. už o pol roka po zvolení vydal motu proprio, v ktorom zakazuje uplatňovanie akýchkoľvek výsad na politické ovplyvňovanie voľby pápeža.

Ďalšiu zmenu do voľby pápeža priniesol pápež Pavol VI.

Obrázok blogu

Po tom, ako jeho predchodca Ján XXIII. zrušil obmedzenie počtu kardinálov a zväčšil kardinálsky zbor na 80 členov, Pavol VI. sa snažil o internacionalizáciu zboru kardinálov, ktorý takto dosahol v r. 1976 počet 138 členov, z nich už talianski kardináli tvorili menšinu. Zároveň určil, že voliť pápeža majú právo len tí kardináli, ktorí v okamihu uvoľnenia pápežského stolca ešte nedovŕšili 80 rokov života . Toto opatrenie však mnohí kardináli len veľmi ťažko prijímali.
Pavol VI. tiež stanovil, že počet kardinálov s právom voľby pápeža nesmie presiahnuť 120 členov. Samotný spôsob voľby však nezmenil.

Keď začiatkom augusta 1978 zomrel Pavol VI., konkláve začalo v dusné augustové popoludnie. Kardináli pri príchode do svojich izieb, ktorých okná boli už niekoľko dní zavreté a zapečatené, zistili, že je tam horúco ako v peci. Nedalo sa tam vydržať a niektorým dokonca prišlo zle.
Jeden z kardinálov, ktorý navyše trpel klaustrofóbiou, zavolal sluhu a prikázal mu, aby otvoril okno.
Ten však nesmelo namietol, že je to pod trestom exkomunikácie zakázané. V skutočnosti sa exkomunikácia vzťahovala na prezradenie niečoho z voľby, nie na takéto malichernosti. Napokon teda okná predsa len otvorili.
Nový pápež Ján Pavol I. bol našťastie zvolený hneď v prvý deň konkláve, pri treťom sčítaní hlasov, takže kardináli sa v konkláve dlho nedusili. Pontifikát nového pápeža však trval len 33 dní.

Pred ďalším konkláve, ktoré sa konalo asi o jeden a pol mesiaca neskôr - v októbri 1978 , kardináli väčšinou hlasov rozhodli, že okná v izbách sa už nebudú nepriedušne uzatvárať a zatemňovať. Aj októbrové počasie už bolo miernejšie, než augustové.

Pápež Ján Pavol II. , ktorý bol účastníkom oboch týchto konkláve, sa po spomenutej skúsenosti rozhodol pre zásadnú zmenu:
Pre ubytovanie kardinálov počas voľby dal upraviť pútnický Dom svätej Marty, na južnej hranici Vatikánu. Pre kardinálov-voličov tam boli zriadené moderne vybavené izby. Voľba však naďalej prebieha v Sixtínskej kaplnke, kam sú kardináli prevážaní z Domu sv. Marty autobusmi.

Obrázok blogu



Zaujímavé je, že Ján Pavol II. vo svojej Apoštolskej konštitúcii o voľbe pápeža už výraz "konkláve" nepoužil. Je to zrejme preto, že kardináli už nie sú zamknutí "pod kľúčom", kým nezvolia pápeža. Ich izolovanosť od sveta však počas voľby trvá stále. Kontakt s nimi majú len spovedníci, lekári, personál a rehoľné sestry, ktoré sa o nich počas voľby starajú.

Zrejme v súvislosti s tým, že kardinálsky zbor sa skladá z členov, ktorí sú z rôznych končín sveta, súvisí zmena o dobe začiatku voľby. Kým Gregor X. stanovil, že treba 10 dní po smrti pápeža počkať s novou voľbou, a Celestín V. to potvrdil aj pre prípad abdikácie, v súčasnosti môže voľba pápeža začať až po "15 dňovom smútku" po smrti predošlého pápeža.

Benedikt XVI. , keďže svoju abdikáciu oznámil tri týždne vopred, krátko pred opustením úradu rozhodol, že v prípade abdikácie nie je dôvod "držať smútok", a preto sa môžu kardináli dohodnúť aj na skoršom začiatku voľby. Podmienkou však je, že už musia byť prítomní všetci kardináli-voliči.


A ešte jednu podstatnú zmenu prinieslo vo voľbe pápeža 20. storočie:

Obrázok blogu

Už sv. Pius X. prišiel s myšlienkou, ktorú potom naplno uplatnili Pavol VI. a bl. Ján Pavol II. - že voľba pápeža nie je politická záležitosť, ale výsostne duchovná. Preto sú súčasťou programu voľby aj spoločné modlitby, meditácie a koncelebrované sv. omše.
Súčasné predpisy už pri dlhšie trvajúcej voľbe nenariaďujú nátlakové prostriedky v podobe obmedzenia jedla. Miesto toho dávajú po troch dňoch voľby deň modlitby, kedy sa voľba nekoná.
Ak by ani po ďalších dňoch pápež nebol zvolený, môže sa pristúpiť k zmene spôsobu hlasovania, napr. že hlasovať budú len kardináli, ktorí dostali najviac hlasov. I tak je však potrebná dvojtretinová väčšina hlasov na zvolenie pápeža.

Marian Vojtko

Marian Vojtko

Bloger 
  • Počet článkov:  289
  •  | 
  • Páči sa:  196x

Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaSvet v ktorom žijemedumkyKocúrkovo SRslovenčinaCirkev v súčasnostifinancovanie cirkviModlitbyŽivot KristaDejiny CirkviKristus a myZaujimavosti o svätých a cirkvMyjavaSpomienkyXXXLNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu