reklama

Habemus papam!

"Máme pápeža!" - zvolanie kardinála protodiakona, ktoré spolu s bielym dymom nad Sixtínskou kaplnkou sú najznámejšími symbolmi zvolenia pápeža.Zvláštnosťou je, že toto známe zvolanie vzniklo omylom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Označenie "papa" (pápež) - t.j. "otecko" nevzniklo v Ríme, ale v egyptskej Alexandrii. Nazývali tak tamojšieho arcibiskupa - koptského patriarchu.
Až neskôr sa tento výraz dostal do Ríma, a začali tak veriaci označovať aj rímskeho biskupa - patriarchu západu.
Oficiálnym označením rímskeho pápeža bol výraz "pontifex" (budovateľ mostov).

Pontifex bol titul, ktorý pôvodne používali rímski cisári. Pre ovládanie rozsiahlej Rímskej ríše bolo veľmi dôležité, aby sa armáda vedela rýchlo presunúť tam, kde to bolo potrebné. Preto jeden z hlavných záujmov cisára bolo vytvorenie systému kvalitných ciest, a v rámci nich boli potrebné mosty, ktoré preklenú rieky i kľukaté údolia. Ďalšie veľmi dôležité mosty - tzv. akvadukty privádzali do Ríma pitnú vodu.

Keď zaniklo západorímske cisárstvo, pápež sa stal najvyššou spoločenskou, či politickou osobou v Ríme, a tak on začal používať titul Pontifex - samozrejme s novým, duchovným významom: budovateľ mostov medzi národmi.

Preto aj po zvolení pápeža kardinál protodiakon oznamoval ľudu túto voľbu zvolaním " Habemus Pontificem! " Tak to bolo až do zvolenia Gregora XVI. v roku 1831.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Pri voľbe Pia IX. v r. 1846 kardinál protodiakon Tommaso Riario Sforza, pod vplyvom dojatia omylom zahlásil:
"Habemus Papam!" (máme otecka)
A tak to zostalo dodnes.

Kto je kardinál protodiakon?
Kresťanské duchovenstvo - klérus sa podľa stupňa vysviacky delí na biskupov, kňazov (presbyterov) a diakonov.
V minulosti pápeži menovali kardinálov spomedzi všetkých troch stupňov kléru.
Súčasné cirkevné právo však požaduje, aby kardinálmi boli biskupi. Pápež môže za kardinála vymenovať aj kňaza, ten je však povinný prijať biskupskú vysviacku. (V niektorých prípadoch pápeži udelili od tejto povinnosti dišpenz, pokiaľ sa už jednalo o vekom pokročilého kňaza, ktorého chceli vyznačiť kardinálskym titulom. Tak to bolo napr. v prípade českého kardinála Tomáša Špidlíka.)

I keď teda drvivá väčšina kardinálov sú biskupi, cirkevné právo zachovalo tri stupne kardinálskej hodnosti - kardinál-biskup, kardinál-presbyter a kardinál-diakon.
(Pre lepšie pochopenie môžeme použiť príklad z našej armády: keď má niekto hodnosť generálmajor alebo generálporučík, je generálom (i keď nižším), a nie majorom či poručíkom.)

Kardinál-biskup: podľa súčasného práva je ich šesť a majú titul šiestich prímestských rímskych diecéz. Volia spomedzi seba kardinála-dekana , ktorý je čele kardinálskeho kolégia (nie však nadriadený; je prvý medzi rovnými); k dovtedajšiemu titulu prímestskej diecézy dostáva aj titul siedmej prímestskej diecézy Ríma - ostijskej. Jemu prináleží vysvätiť za biskupa nového pápeža, ak je zvolený niekto, kto nie je biskupom.
Ku kardinálom-biskupom sa radia aj patriarchovia východných katolíckych cirkví.
Kardinál-kňaz(presbyter): dostáva titul niektorého rímskeho kostola - nemá síce nad ním riadiacu moc, ale je to kostol, v ktorom mu prísluší slúžiť omše, keď sa zdržuje v Ríme. V minulosti bolo úlohou duchovenstva daného kostola postarať sa materiálne o kardinála počas jeho pobytu v Ríme.
Kardinál-diakon: tak ako kardinál-kňaz dostáva v Ríme kostol, kardinál-diakon za rovnakých podmienok dostáva titul niektorej rímskej diakonie. Kardinál-diakon môže po desiatich rokoch postúpiť do hodnosti kardinála-kňaza.
Kardinál-protodiakon je služobne najstarší kardinál diakon. Jemu prináleží oznámiť meno novozvoleného pápeža, a tiež v zastúpení pápeža odovzdávať pálium arcibiskupom-metropolitom.

Keďže v súčasnosti sú všetci kardináli-voliči biskupi, je predpoklad, že za nového pápeža zvolia niekoho, kto je už biskupom. V takomto prípade nový pápež preberá úrad okamihom prijatia voľby (aj keď je intronizovaný neskôr).
Ak by však za pápeža zvolili niekoho, kto nie je biskupom, pápežom sa stane, až keď prijme biskupskú vysviacku od kardinála dekana (v prípade, že by ten nemohol, tak od kardinála-poddekana).
Toto pravidlo sa však nie vždy v minulosti rešpektovalo - a tak sa stretávame s prípadmi, keď pápežský úrad vykonával už hneď po zvolení kňaz či diakon, pričom boli prípady, že zomrel skôr, ako by bol vysvätený za biskupa. V takýchto prípadoch je diskusia medzi historikmi, či takého vôbec považovať za právoplatného pápeža.

Skôr však, ako zaznie "Habemus papam!" , musí zvolený kandidát voľbu prijať, obliecť si biele rúcho a prijať sľub vernosti kardinálov-voličov.

Hneď po zvolení odvedú nového pápeža do tzv. "miestnosti plaču" - sakristie Sixtínskej kaplnky, kde si vyzlečie kardinálsky odev a oblečie si bielu pápežskú reverendu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu



Biela farba nebola pôvodne farbou pápežského odevu. Pôvodnou pápežskou farbou je červená - preto pápež nosí červené topánky, tiež pápežská štóla, plášť, mozetta i camauro sú červené.
Keď sa však v r. 1566 stal pápežom Pius V., ktorý bol pôvodne dominikánsky mních, aj v pápežskom úrade si ponechal pod pápežským odevom biely dominikánsky habit.
(Na obraze vidíme Pia V., ktorý má pod červenou mozettou a bielou superpelíciou, ako pápežským odevom, biely dominikánsky habit.)
Tým vznikla nová tradícia, takže po jeho smrti aj ďalší pápeži používali už bielu reverendu.

V "miestnosti plaču" plaču sú pripravené tri biele reverendy - rôznej veľkosti, lebo nikto netuší, akej postavy bude nový pápež.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Ján XXIII. (28. 10. 1958) sa však nemestil ani do tej najväčšej. Na viacerých miestach ju museli rozpárať a rozšíriť. Kým sa ju ceremoniári snažili špendlíkmi a ihlami aspoň trochu prispôsobiť jeho postave, pápež si vzdychol: "Vidieť, že krajčíri si neželali, aby som sa stal pápežom."

Pius XII. bol zvolený za pápeža v deň svojich 63. narodenín. Keď večer 2. marca 1939 kráčal prezlečený do bielej reverendy naspäť z "miestnosti plaču" do Sixtínskej kaplnky, aby prijal sľub vernosti od prítomných kardinálov, pre dojatie (alebo vďaka nie príliš vhodnej dĺžke reverendy) nezbadal posledný schod krátkeho schodišťa, potkol sa na ňom a spadol na zem.
Jeden z kardinálov, ktorí ho doprevádzali, to pohotovo okomentoval: "Ó, Kristov námestník na zemi!"

Po zvolení Jána XXIII. boli úradníci štátneho sekretariátu priveľmi snaživí a vtrhli do ešte uzatvoreného konkláve. Kardinál-dekan Tisserant na nich musel podľa predpisov o priebehu konkláve okamžite uvaliť exkomunikáciu.
Ale novozvolený pápež, k veľkej úľave Tisseranta aj dotyčných úradníkov, z nich tento trest vzápätí sňal. A bez problémov sa mohlo pokračovať v ďalších úkonoch, nasledujúcich po voľbe pápeža.

Iná situácia nastala po zvolení Leva XIII. (20. 2. 1878). Zvolený bol už na druhý deň konkláve - tak rýchlo, že to ešte nikto nečakal. Bolo to v čase obeda - pre Talianov je obed a následná siesta takmer posvätný čas, kedy ich nikto nesmie rušiť - takže biely dym z komína Sixtínskej kaplnky si v podstate nikto nevšimol.
Aj personál, starajúci sa o konkláve, práve obedoval. Kardináli márne búchali na zamknuté dvere Sixtínskej kaplnky... Otvoriť im nemal kto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Napokon sa im podarilo rozbiť výplň dverí a vzniknutou dierou sa prepchal kardinál protodiakon Prospero Caterini, aby vyslobodil uväznených kardinálov a mohol oznámiť zvolenie nového pápeža.
Lenže, keď kardináli prišli do baziliky sv. Petra, nebolo komu predstaviť nového pápeža, bolo tam prázdno. Dokonca nebolo ani zvonárov, a tak sa kardináli sami chytili povrazov a začali vyzváňať.
Až hlas zvonov privolal obyvateľov vatikánskej štvrte a bazilika sa zaplnila...

Meno nového pápeža je takou senzáciou, že novinári sa ho snažia zistiť čo najskôr, najlepšie ešte prv, ako ho kardinál protodiakon oznámi. To sa im však zvyčajne nepodarí.
Keď bol za pápeža Pia X. (4. 8. 1903) zvolený kardinál Giuseppe Sarto (sarto po taliansky znamená krajčír), objavil sa ešte pred oficiálnym oznámením v jednom okne apoštolského paláca istý kardinál s krajčírskymi nožnicami v ruke. Novinári však túto indíciu nepochopili...

Oznámenie kardinála protodiakona dnes prenášajú mikrofóny. V minulosti však takejto techniky nebolo. Kardinál musel dostatočne nahlas kričať, aby prítomní počuli, kto je novým pápežom.
Po strastiplnom vyslobodení z konkláve, keď bol zvolený Lev XIII. , hlas vyčerpaného kardinála protodiakona Cateriniho bol taký slabý, že ho vôbec nebolo počuť. A tak jeden z ceremoniárov, ktorý mal mohutný hlas, sa postavil vedľa kardinála a nahlas opakoval po kardinálovi každú vetu.

Obrázok blogu

Najvyšší komorník Jeho Svätosti, kardinál Camillo Caccia Dominioni (prezývaný "Dormiglioni" - spáč, lebo pri dlhých pápežských obradoch väčšinou zadriemal), mal zvláštny tik - občas pomrkával pravým okom.
Tí, ktorí ho nepoznali, si mohli myslieť, že im niečo naznačuje.
Keď bol Eugen Pacelli zvolený za pápeža Pia XII. , práve jemu ako kardinálovi protodiakonovi pripadla úloha oznámiť, kto sa stal novým pápežom.
Akonáhle predniesol: "Eminentissimum ac Reverendissimum Dominum, Dominum Eugenium...", tak prítomní Francúzi, ktorí počuli meno Eugen, mysliac si, že sa jedná o ich kardinála Tisseranta, začali kričať: "Tisser..."
Nestihli to však dokončiť, lebo kardinál sa rýchlo vyklonil z balkóna, zamrkal viac ako obvykle, a zo všetkej sily vykríkol: "Pacelli!"
Francúzi sa zháčili, ale teraz začali nadšene skandovať Rimania - pretože ich rodák sa stal pápežom po vyše 260 rokoch.

Po náhlej smrti Jána Pavla I. sa povrávalo, že novým pápežom bude černoch.

Obrázok blogu

Keď bol 16. októbra 1978 zvolený Ján Pavol II., kardinál protodiakon Pericle Felici sa snažil jeho priezvisko Wojtyła vysloviť s poľským prízvukom (Vojtyua). Zhromaždeným to znelo "africky", a tak si v prvom momente mysleli, že sa pápežom naozaj stal černoch. Až keď na balkón v bielej reverende vystúpil poľský kardinál pochopili, že je to inak.
Ján Pavol II. bol prvý netaliansky pápež po 450 rokoch.


Hovorí sa, že nová metla dobre mätie. Platí to aj v prípade nového pápeža. A tak prvé kroky v pápežskom úrade tiež priniesli zopár zaujímavostí:

Pius X. si nevedel zvyknúť na dvornú etiketu, podľa ktorej pápež musel jesť sám. Preto posadil k stolu sekretára mons. Bressana i jeho pomocníka mons. Pesciniho.
Hneď sa to samozrejme rozchýrilo a niektorí vysokí vatikánski hodnostári pápežovi vytkli, že prekročil pravidlá dvornej etikety.
Pápež ich však usadil: "Prečítal som niekoľko ráz evanjeliá i Skutky apoštolov. Nikde som však nenašiel, že by svätý Peter jedol osamote." A bolo po probléme.

Pius XI. (6. 2. 1922) si po zvolení za pápeža želal, aby sa jeho dovtedajšia gazdiná, už postaršia pani Teodolinda Banfi, ktorá mu dlhé roky verne slúžila, mohla presťahovať do Vatikánu a naďalej vykonávala rovnakú prácu.
Narazil však na námietku, že nie je možné, aby sa žena starala o pápežovu domácnosť. Navyše, nikdo predtým s podobným precedensom neprišiel.
Pápež odpovedal: "Každý precedens má svoj začiatok: vytvoríme teda nový precedens."

Obrázok blogu

Kým Pius XI. bol odporcom telefonovania, jeho nástupca Pius XII. začal okamžite telefón používať pre priamu komunikáciu s podriadenými. Vatikánski úradníci však na takúto komunikáciu s pápežom neboli zvyknutí.
Keď jeden monsignore z prvej sekcie štátneho sekretariátu začul v slúchadle: "Tu je Svätý Otec," myslel si, že si z neho nejaký vtipálek chce uťahovať. A tak zareagoval: "Ak vy ste Svätý Otec, tak ja som Napoleon!"
Teraz zase nechápal pápež... V prvom momente si chcel pôvodcu tejto opovážlivosti zavolať "na koberček", ale potom si to rozmyslel a nechal to tak.

Obrázok blogu


Celé storočia bol zvyk, že pápežovi podriadení prijímali pokyny Jeho Svätosti klačiac pred ním na kolenách. Komunikácia Pia XII. cez telefón spôsobila, že tí, ktorým zatelefonoval, okamžite padali na kolená a zotrvali tak počas celého telefonátu.
(foto vľavo: Benedikt XVI. - komunikačná technika od čias Pia XII. riadne pokročila...)

Ďalší pápež Ján XXIII. prekvapil hneď na začiatku svojho pontifikátu. Pápež, ktorý bol zvolený len ako "prechodné riešenie" hneď na začiatku oznámil plány na veľké reformy v Cirkvi.
Ku svojej korunovácii si pripravil krátky príhovor, hoci nebolo zvykom, aby pri tejto slávnosti mal pápež nejakú reč.
Keď sa pripravený príhovor dostal do rúk pracovníkom štátneho sekretariátu, títo zvyknutí, že Pius XII. bol prísny latinár a jazykový purista, našli v latinskom texte niekoľko neologizmov.
Mons. Cardinale bol poverený predniesť pripomienky pápežovi. Aby pápeža presvedčil, začal sa odvolávať na "Palazziho", čo bol latinský slovník, ktorý považoval Pius XII. ako záväzný.
Ján XXIII. na to zareagoval: "To znamená, že zreformujeme aj Palazziho."

Marian Vojtko

Marian Vojtko

Bloger 
  • Počet článkov:  289
  •  | 
  • Páči sa:  195x

Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaSvet v ktorom žijemedumkyKocúrkovo SRslovenčinaCirkev v súčasnostifinancovanie cirkviModlitbyŽivot KristaDejiny CirkviKristus a myZaujimavosti o svätých a cirkvMyjavaSpomienkyXXXLNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu