Prehra, či víťazstvo?

Autor: Marian Vojtko | 6.5.2012 o 16:15 | Karma článku: 13,75 | Prečítané:  314x

V tomto týždni si Pán povolal k sebe dvoch významných slovenských kňazov: "lídra" podzemnej cirkvi Vladimíra Jukla a spišského biskupa Františka Tondru. Pokiaľ som si mal možnosť všimnúť reakcie médií, boli (na rozdiel od niektorých anonymných účastníkov diskusií) korektné, slušné, i úctivé. Udrela mi však do očí jedna fráza, ktorú použili viacerí novinári a redaktori: "...prehral svoj boj s ťažkou chorobou."

Naozaj sa jedná o prehru?

Fyzická, telesná smrť je prirodzenou súčasťou nášho života. Tak, ako sa človek narodí, tak raz aj zomrie. Jeden skôr, iný neskôr. Jeden v kvete mladosti, iný v čase plnej životnej sily, ďalší v požehnaných rokov - "nasýtený životom".
Nie však to je podstatné.

Podstatné je, ako svoj život prežil.
Niekto by to možno vyjadril slovami: čo po ňom zostalo.
Veriaci povie: ako naplnil Božiu vôľu (Boží plán) vo svojom živote.

Aj keď tento postoj teoreticky ovládame, prax nie je vždy totožná. Svojmu pozemskému životu prikladáme takú dôležitosť, že nám akosi uniká, že nám Boh pripravil niečo ešte krajšie:
"Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú." (1 Kor 2,9)

Nevdojak mi napadá vtip, ako manželia po smrti prichádzajú do neba. S údivom si obzerajú všetku tú krásu, v ktorej budú odteraz žiť. Všetko je úžasné, stoly plné dobrôt, tých "najvyberanejších jedál".
Ako sa tak kochajú tou nádherou, zrazu sa muž otočí k žene a s výčitkou jej hovorí: "Vidíš, keby si nebola varila samé zdravé a diétne jedlá, už sme si to tu mohli dávno užívať!"

Pozemský život však nie je len "čakaním na odchod do neba". Musí byť "zaslúžením si neba". Vyžaduje si to úsilie, námahu, premáhanie a zriekanie sa seba samého, boj.

Ak človek prežije takto svoj život, potom môže kľudne povedať, tak ako apoštol Pavol, krátko pred popravou, napísal z rímskeho väzenia svojmu spolupracovníkovi:
"Nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca." (2 Tim 4,6-8)

Takáto smrť nie je prehrou. Je víťazstvom.

I smrť Vladimíra Jukla a Františka Tondru, ktorí svoje životy naplno zasvätili službe Bohu a ľuďom, je v skutočnosti víťazstvom.
Víťazstvom v Kristovi, ktorý premohol smrť a zjavil život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?