reklama

Preferenčné krúžkovanie? Utópia!

V dnešnej zmätenej a zneistenej spoločnosti je mnoho ľudí znechutených, alebo neistých, koho voliť. Nechcú voliť gorily, ale ani politických dinosaurov, ktorí dovolili, aby medzi nimi tieto primáty vyrástli.Niektorí to chcú riešiť ignorovaním volieb, čím však nič nevyriešia (azda len o máličko nižší finančný príspevok,  ktorý v nasledujúcom volebnom období budú politické strany poberať).Ďalší dajú svoj hlas nejakým novým hviezdičkám, čo sa zjavili na politickom nebi. Ak sa však táto hviezdička do parlamentu nedostane, efekt je rovnaký, ako vyššie. A ak sa dostane, nikto netuší či z nej vznikne čierna diera, explodujúca supernova, a či trpazlík (na jeho farbe nezáleží).Viacerí chcú situáciu ovplyvniť krúžkovaním. Lenže práve tento systém preferenčných hlasov je postavený tak, aby tých politických dinosaurov neohrozil. Prečo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Aby sa nejaký kandidát "prekrúžkoval", potrebuje získať minimálne 3 % zo všetkých preferenčných hlasov, ktoré boli všetkým kandidátom udelené.
Ak by voliči udeľovali preferenčné hlasy všetkým 150 kandidátom strany rovnomerne, každý kandidát by získal 0,75 %. Keďže vždy je dosť voličov verných vedeniu strany, ktorí krúžkujú lídrov, nachádzajúcich sa aj tak na zvoliteľných miestach, šanca niekoho z hĺbky kandidátky, aby sa prekrúžkoval, je minimálna.

Pozrime sa, koľko kandidátov sa prekrúžkovalo v posledných voľbách:

KDH - získalo 15 miest; vďaka krúžkovaniu sa do parlamentu dostal jediný kandidát (R.Procházka - 20.miesto na kandidátke).
Krúžkovanie ešte zmenilo poradie na prvých miestach kandidátky, keď Lipšic preskočil Hrušovského; Žitňanská preskočila Sabolovú; a Hudacký, Ďurkovský a Fronc preskočili Marcinčina, Uhliarika a Abrhana. Všetky tieto skoky však nič nezmenili, pretože do parlamentu sa dostali tak či tak.
Najlepším skokanom bol Procházka (o 11 miest na kandidátke) a potom trpkoparadoxne Ďurkovský (o 5 miest - tu vidno, že aj človek, o ktorom sa už všeličo verejne vie, môže získať dosť preferenčných hlasov).

SDKÚ - získala 28 miest; vďaka krúžkovaniu sa do parlamentu dostal tiež jediný kandidát (Ľ.Kaník - z 30.miesta na 6.miesto).
Dobrou skokankou bola aj M.Vašáryová (z 23. na 4. miesto) a ešte skočila (J.Dubovcová o 8 miest). Ale tieto skoky nič nezmenili na tom, že sa všetci dostali do parlamentu. Okrem týchto troch sa ostatné miesta kandidátky preferenčnými hlasmi nezmenili.

SNS - získala 9 mandátov; aj tu sa vďaka krúžkovaniu dostal do parlamentu len jeden kandidát (známy hokejista a bitkár V.Lukáč - skočil z 20.miesta na 8.miesto).
S ostatnými pozíciami kanidátky krúžkovanie nepohlo.

Smer - získal až 62 mandátov; pri takomto počte poslaneckých kresiel je jasné, že krúžkovanie nemá žiaden vplyv. Do parlamentu sa dostali aj takí, ktorých krúžkovala len ich rodina a získali len 0,07 % preferenčných hlasov.
Aj tu sa v čele kandidátky našlo zopár skokanov: Kaliňák preskočil Pašku; Počiatek Čaploviča; a Tomanová Rašiho.
Výrazný skokan sa na tejto kandidátke nevyskytol. Zato jeden prepadák (I.Federič zo 6. na 10. miesto). On a všetci ďalší od 11. miesta kandidátky vďačia za svoje teplé miestečko v parlamentných kreskách charizme svojho predsedu a jeho láskavosti, že ich zaradil na kandidátku.

Most-Híd - získal 14 miest; do parlamentu sa prekrúžkovali štyria kandidáti:
F.Šebej z 33. miesta kandidátky na 7.
J.Nagy z 29. na 8.
O.Dostál z 23. na 11.
P.Osuský zo 43. na 13. (najlepší skokan - o 30 miest)
Títo vytlačili na nezvoliteľné miesta P.Vörösa (10.miesto na kadidátke) a Editu Pfundtner (12.miesto), hoci aj oni prekročili 3 % limit preferenčných hlasov, lenže strana toľko kresiel v parlamente nezískala, aby sa aj im ušiel flek.
V rámci zvolených pozícií bolo ešte zopár skokanov: T.Bastrnák a G.Gál preskočili I.Švejnu; P.Zajac skočil z 13. na 6. miesto; R.Chmel, L.Nagy a I.Sidor preskočili L.Sólymosa (prepadol zo 6. na 14. miesto a do parlamentu sa dostal "s odrenými ušami").
Toto zamiešanie kandidátky a výrazné skoky vďaka preferenčným hlasom bolo spôsobené dvomi rozdielnymi skupinami voličov: maďarských voličov - sklamaných z politiky SMK; a slovenských voličov - podporovateľov OKS, alebo majúcich nádej, že nová strana prinesie slušnosť do politiky.

SaS - získala 22 mandátov; do parlamentu sa prekrúžkovali štyria kandidáti - Matovičovi "obyčajní ľudia".
Tak, ako líder Sulík, ktorý dostal drvivo najviac preferenčných hlasov, aj Matovič stavil (okrem svojich Regionálnych novín), na internetovú kampaň, pričom šikovne využil krátko predtým v Česku prebiehajúcu kampaň "krúžkujte posledných".
Vďaka tomu štvorica "obyčajných" skočila z posledných štyroch miest kandidátky na miesta 4.-7. Vplyv sloganu "krúžkujte posledných" sa prejavil v tom, že si medzi sebou otočili poradie.
Napriek tomuto úspechu však Matovič nezískal ani tretinu z preferenčných hlasov Sulíka, a ani polovicu z hlasov, ktoré dostal Krajcer (ten vďaka svojej televíznej popularite skočil z 5. miesta kandidátky na 2.)
Tesne pred Matovičom v počte preferenčných hlasov skončil J.Mihál.
Líderská "trojka" Miškov skončil až za "obyčajnými" a maličký skok posunul ešte Chrena pred Kiššovú.
Ostatní na kandidátke sa dostali do parlamentu len vďaka vyššie menovaným.

Z uvedeného vidno, že preferenčné hlasy majú minimálny vplyv na zmeny v kandidátke, kto sa dostane do parlamentu.

Zdá sa, že viac, ako štyria kandidáti sa nemajú šancu do parlamentu prekrúžkovať (zväčša je i tento počet utópiou).
Keďže parlamentná strana má minimálne 8 mandátov, tak kandidáti na prvých 4-6 miestach si môžu byť kreslom istí.

Lídri strán majú aj bez prvých pozícií na kandidátke dostatok preferenčných hlasov.
Avšak strany do týchto pozícií môžu umiestniť aj osoby, ktoré by ľudia nevolili, ale vedenie strán im je nejakým spôsobom zaviazané (t.j. gorily, alebo osoby gorilám veľmi blízke).

Pri súčasnom volebnom systéme je len jedna šanca dosiahnuť nejakú zmenu:
Ak sa voliči jednej strany dokážu dohodnúť na štyroch schopných kandidátoch (mimo lídrov), ktorých svojimi jednotnými preferenčnými hlasmi posunú do parlamentu, a tak vytlačia aspoň zopár politických dinosaurov.

A ako by sa to mohlo do budúcna zmeniť?

Myslím, že by bolo ideálne, voliť do parlamentu rovnakým systémom, ako v komunálnych voľbách:
Bola by jednotná kandidátka všetkých politických strán. Voliči by zakrúžkovali tých, ktorým dávajú svoj hlas, pričom by mohli byť aj z rozdielnych strán.
Najúspešnejších 150 kandidátov by zaujalo poslanecké miesta - a vtedy by sa podľa nich (za ktorú stranu kandidovali) určil počet parlamentných mandátov pre jednotlivé strany.
V prípade náhradníkov by sa však už nehľadelo na počet hlasov, ale príslušná strana by ich vybrala spomedzi všetkých kandidátov. (Toto je rozdiel oproti komunálnym voľbám, ale potrebné pre stabilitu vlády.)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nevýhody:

- Do parlamentu by sa dotali aj poslanci za strany, ktoré nedokážu vytvoriť poslanecký klub.

- Veľké množstvo mien (3900) na spoločnej kandidátke. V takom zozname je problém len listovať, nieto ešte krúžkovať, a najmä sčítavať hlasy.

--

Možné riešenie:

- Vytvorenie volebných obvodov. (Vznikli by tým ďalšie problémy.)

- Elektronické hlasovanie (miesto volebnej urny by bol počítač).

- Je možné, že by sa problém sám vyriešil, pretože lídri politických

strán, aby neoslabili svoje pozície, by nominovali menej kandidátov,

než 150 za stranu, ako je to teraz.


Obávam sa, že toto je zatiaľ len veľká utópia.

Ľahšie riešenie by bolo zrušiť 3 % hranicu . Takto by sa do parlamentu pri zachovaní všetkého, čo je doteraz, dostali tí kandidáti, ktorých si ľudia zvolia, a nie dosadení stranami bez hlasov voličov.

Aké zmeny by boli v parlamente po posledných voľbách pri zrušení 3 % hranice?

SMER - zo 62 poslancov by bolo 13 iných
SDKÚ - z 28 poslancov by bolo 5 iných
SaS - z 22 poslancov by boli 4 iní
KDH - z 15 poslancov by bolo 5 iných
Most-Híd - všetkých 14 poslancov by bolo tých istých
SNS - z 9 poslancov by bol 1 iný

Najviac na tento systém doplatil náš kolega-bloger J.Mikloško, ktorému aby sa dostal do parlamentu chýbalo do stanovenej hranice 0,11 % preferenčných hlasov.
Napriek jasnej vôli voličov ho vedenie strany nenominovalo do parlamentu ani ako náhradníka na uvoľnené kreslá po ministroch.

NR SR - zo 150 poslancov by bolo 28 iných (takmer 20 % !!!)

Bola by sa politická situácia za posledný rok vyvýjala inak, keby v parlamente nesedelo 28 nominantov politických strán, ale poslanci, zvolení občanmi?
Nepredpokladám.

Som však presvedčený, že po prevalení mnohých súčasne pretriasaných káuz, bude ten rozdiel medzi vôľou vedenia strán a vôľou občanov po nasledujúcich voľbách omnoho výraznejší.

Napriek tomu si myslím, že má zmysel ísť voliť a aj krúžkovať.

Marian Vojtko

Marian Vojtko

Bloger 
  • Počet článkov:  289
  •  | 
  • Páči sa:  196x

Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaSvet v ktorom žijemedumkyKocúrkovo SRslovenčinaCirkev v súčasnostifinancovanie cirkviModlitbyŽivot KristaDejiny CirkviKristus a myZaujimavosti o svätých a cirkvMyjavaSpomienkyXXXLNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu