Núdzový stav či kríza morálky a práva?

V prvom rade: "Vypovedať vojnu alebo vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav
a núdzový stav možno len za podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone." (čl. 1, bod 1.)

Pozrime sa teda, či vyhlásenia pána prezidenta spĺňajú podmienky tohto zákona.


Kto vyhlasuje núdzový stav?

"Núdzový stav môže vláda vyhlásiť..." (čl. 5, bod 1.)

Prezident, ako ústavný činiteľ može konať len v medziach, ktoré mu dovoľuje zákon.
Tento zákon mu dáva rôzne právomoci, ale zväčša len v čase vojny.

Keďže prezident nevyhlásil vojnu, pán Ivan Gašparovič nemôže ako prezident žiadať vládu o vyhlásenie núdzového stavu. Zákon mu takú možnosť nedáva. Môže vládu o to žiadať len ako hociktorý iný občan tohto štátu.

"Bezpečnostná rada v mieri sa ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete; pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie; podrobnosti jej fungovania v čase mieru ustanoví osobitný zákon." (čl. 8, bod 2.)

Pýtam sa: Aké návrhy v uplynulých mesiacoch pripravila pre vládu bezpečnostná rada, aby sa predišlo krízovej situácii v nemocniciach pri podaných výpovediach lekárov?

Aké návrhy (okrem vyhlásenia núdzového stavu) pripravila pre vládu bezpečnostná rada na riešenie vzniknutej krízovej situácie?


Je oprávnený dôvod na vyhlásenie núdzového stavu?

"Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území." (čl. 5, bod 1.)

O živelnú pohromu sa nejedná, ani o haváriu. Ostáva teda len možnosť katastrofy. V tomto prípade sú asi najväčšou katastrofou naši politici. Ale úmysel zákonodarcu bol pri formulácii tohto zákona evidentne iný.

To, že vláda nedokázala niekoľko mesiacov riešiť problém s lekármi, a snahy ministra sa sústredili na zastrašovanie lekárov a presviedčanie, aby stiahli výpovede, nie je dostatočný dôvod na vyhlásenie núdzového stavu.


Môže byť núdzový stav vyhlásený na 90 dní?

"Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní." (čl. 5, bod 2.)

Zákon hovorí o nevyhnutnom čase. 90 dní je maximálna doba, počas ktorej môže núdzový stav trvať.
Ak už teraz pán prezident hovorí o tom, že núdzový stav bude trvať 90 dní, hovorí v rozpore s týmto ústavným zákonom.


Môže prezident prikázať lekárom, aby išli pracovať?

Prezident určite nie, lebo lekári nie sú vojaci:
"V čase núdzového stavu môže prezident na návrh vlády
a) nariadiť profesionálnym vojakom, vojakom prípravnej služby a vojakom povinnej vojenskej služby výkon mimoriadnej služby,
b) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe." (čl. 5, bod 4.)

Inú právomoc prezident nemá.

Zákon hovorí:
"V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:

b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,

k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk" (čl. 5, bod 3.)

Problematickí lekári si neuplatňujú právo na štrajk. Oni zákonným spôsobom podali výpoveď, a kompetentní mali čas po dobu plynutia výpovednej lehoty, aby vec vyriešili.
Keď výpovede nadobudnú platnosť a lekári prestanú byť zamestnancami daných zdravotných zariadení, už tam nemôžu len tak vstúpiť a vykonávať lekársku prax.

V čase núdze im však môže byť uložená pracovná povinnosť. Ale ako a kým?

Nie je to ani prezident, ani vláda, ani minister, ani ich doterajší zamestnávatelia, ale bezpečnostné rady krajov a okresov:

"Bezpečnostná rada kraja v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace
b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia,
c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku,
d) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona." (čl. 9, bod 3.)

"Bezpečnostná rada kraja na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá úlohy okresným bezpečnostným radám, iným štátnym orgánom a vyššiemu územnému celku v obvode svojej územnej pôsobnosti." (čl. 9, bod 4.)

Rovnaké právomoci a povinnosti dáva článok 10 aj bezpečnostnej rade okresu v obvode jej územnej pôsobnosti.

Znamená to, že po vyhlásení núdzového stavu sa musia zísť bezpečnostné rady krajov a okresov a prostredníctvom štátnych a samosprávnych orgánov oznámiť každému lekárovi kedy a kde má nastúpiť na výkon povinnosti na ochranu života a zdravia osôb, alebo na zabezpečenie riadneho fungovania zdravotnej starostlivosti. (Musí to však byť "v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas" - čl. 5, bod 3.)

Ak teda po vyhlásení núdzového stavu tieto orgány lekára nezastihnú a neoznámia mu túto povinnosť, lekára nemožno nijako postihnúť.
Jediná šanca je, že to stihnú pred uplynutím výpovednej doby - zastihnú ho ešte v doterajšom zamestnaní a oznámia mu, že tam počas núdzového stavu musí pracovať naďalej.

S tým však súvisí ďalšia otázka:

Od kedy trvá stav núdze?

"Rozhodnutia o ... vyhlásení núdzového stavu a o ich skončení a o obmedzení základných práv a slobôd a uložení povinností, ... sa bezodkladne vyhlasujú v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie a ich vydanie sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky." (čl. 11, bod 1.)

Šikovní právnici by zrejme dokázali obhájiť tvrdenie, že vyhlásenie nadobúda právoplatnosť až po zverejnení v zbierke zákonov. To by už ale asi do uplynutia výpovednej doby lekárov vláda nestihla.

Logickejšie však je, že núdzový stav trvá od okamihu vyhlásenia. Lekári, ktorí si však v posledné dni pred končením pracovného pomeru čerpajú zostávajúce dni dovolenky, budú pre orgány, riadiace činnosti počas stavu núdze, aj tak už nezastihnuteľni. (Najlepšie, ak v sobotu ráno odcestujú do zahraničia.)


Pracovať za 70 % platu?

Aj týmto sa pán prezident lekárom vyhrážal. Zákon na tému platu a náhrad za prácu hovorí:

"Zákonné nároky na náhrady za
e) dovolenku na zotavenie,
f) splnenie pracovnej povinnosti a za iné vykonané práce a služby uložené na plnenie úloh podľa tohto ústavného zákona,
g) prácu nadčas,
ktoré vznikli v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, stávajú sa splatné oprávneným až po skončení vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu." (čl. 11, bod 3.)

Táto zákonná norma hovorí o dodatočnom vyplatení nárokov až po skončení vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu. Čiže o stave núdze nič neuvádza.
Interpretovať tento zákon tak, že v stave núdze nárok na náhradu za prácu nemajú, je nesprávny. V skutočnosti túto normu treba interpretovať tak, že v stave núdze nemožno odkladať vyplatenie náhrady za vykonanú prácu a služby.

A ak to pán prezident myslel tak, že dostanú len základný plat, bez odmien a príplatkov, tak potom sa to bude musieť týkať všetkých lekárov, vykonávajúcich služobnú povinnosť v čase a na území v stave núdze, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v pracovnom pomere. (Lekár môže byť totiž orgánmi, riadiacimi činnosti počas stavu núdze, pridelený na prácu aj inde, než kde má "v čase mieru" pracovný pomer.)


A čo sa týka tých náhrad, len aby si ich lekári, ktorí sú vo výpovedných lehotách, neuplatnili za "škody spôsobené nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom." To ešte štátna kasa zaplače, ak v tejto veci príde rozhodnutie z ústavného súdu, alebo z medzinárodného súdu pre ľudské práva!


A čo teraz s tým?
Šialené divadlo, ktoré nám na jednej strane predvádza minister zdravotníctva, vláda a prezident, a na druhej strane lekárske odbory, sú žalostným prejavom chorej spoločnosti, presiaknutej aroganciou, egoizmom a pýchou.

Prezident by sa mal vrátiť k pozícii mediátora medzi vládou a odbormi. Pozícia diktátora mu naozaj nepristane.

Vláda a zvlášť minister zdravotníctva by si mali priznať zlyhanie, že svojou neochotou hľadať riešenie doviedli situáciu až do takto vyhrotenej situácie. S pokorou, vlastnou kresťanom - k čomu sa podľa názvu svojich strán príslušní členovia vlády hlásia - by mali poprosiť lekárov (nie prikazovať a vyhrážať sa), aby svoje výpovede stiahli, prípadne aby uzatvorili so svojimi zamestnávateľmi zmluvy na čas, kým sa problém vyrieši. A potom začať riešiť veci tak, že budú aj počúvať druhú stranu.

Lekári by si mali uvedomiť, že spoločenské vyjednávanie je o kompromisoch. A tu ich odborári zneužili na vyvolanie patovej situácie. Veď jediným bodom, na ktorom sa s vládou nedohodli, bola napokon len výška platov.
Nie ste, páni doktori, v tomto zaslepení? Ponúknutých 300 € zvýšenia platu je vám málo? Áno, oproti lekárom na Západe či v Emirátoch to málo je. Ale mnohí ľudia okolo mňa majú tých 300 € ako celý mesačný plat. Ako môžu títo ľudia vnímať vaše nároky? A keď sa to ešte znásobí tým, že vďaka vám sa odložia operácie, na ktoré čakajú, ako budú na vás pozerať?
Najmúdrejšie, čo môžete teraz urobiť, je ukľudniť situáciu tým, že stiahnete svoje výpovede. A od svojich odborárov žiadajte, aby sa postarali o tých z vás, ktorí v dôsledku vzniknutej situácie prídu o svoje miesta. A potom - keď sa situácia ukľudní, môžete začať rokovať (s novou vládou) aj o tých problémoch, ktoré sa teraz nepodarilo doriešiť.