Nežná a bohoslovci

Autor: Marian Vojtko | 16.11.2009 o 23:01 | Karma článku: 9,33 | Prečítané:  1929x

Nežná revolúcia na bohosloveckej fakulte mala svoje špecifiká oproti iným vysokým školám. Bohoslovecká fakulta je totiž prepojená s kňazským seminárom. Kým úlohou fakulty je zabezpečiť primerané vzdelanie budúcich kňazov, kňazský seminár má na starosti ich osobnostnú a duchovnú formáciu. Kňazský seminár nie je len internát. V minulosti svojim vnútorným poriadkom pripomínal v  niektorých črtách kasárenský režim. Bohoslovcov mal naučiť sebadisciplíne, správnemu využívaniu času a aj rešpektu voči predstaveným.

V čase komunizmu bolo veľmi ťažké, ba aj nemožné rozlíšiť, čo z prísnych disciplinárnych prvkov je pre formáciu bohoslovcov naozaj prospešné, čo sú len prežitky zo starých čias, a čo dokonca je implantované komunistami, na zamedzenie prípadných "nevhodných a protisocialistických" aktivít mladíkov, nadšených zasvätiť, či aj obetovať svoj život pre Boha.

Veď každý, kto sa hlásil do seminára, už bol potenciálnym nepriateľom socialistického štátu.
Tiež profesori a predstavení seminára museli veľmi opatrne postupovať, ak chceli urobiť niečo prospešné, a pritom nestratiť štátny súhlas...
Napriek tomu, medzi bohoslovcami boli rôzne aktivity. Predstavení sa často tvárili, že niečo nevidia. Niekedy, aby si chlapci zbytočne nenarobili problémny s ŠTB, niektoré aktivity pribrzdili.
Najväčším problémom však boli donášači z radov bohoslovcov. Takmer každý, čo bol prijatý, musel predtým absolvovať nátlak, aby podpísal spoluprácu. Niektorí aj podľahli. Boli chlapci, čo sa hlásili už viac rokov a za podpis im sľúbili, že budú prijatí. Aj už študujúcich občas tlačili k spolupráci, ak sa im na nich niečo podarilo zistiť a hrozili im vylúčením. Takýto chlapci však neboli až tak nebezpeční - skôr mali problém sami v sebe, strach a výčitky svedomia.
Najhorší boli takí, čo boli priamo dosadení. Psychológmi ŠTB vytipované povahy, ktoré mohli manipulovať. Ja som mal napr. v ročníku spolužiaka, ktorý bol veľmi konfliktný. Prečo išiel do seminára, netuším. Mal tam aj staršieho bratranca, a nejaký jeho príbuzný bol kňazom. Svojimi kontaktmi na ŠTB sa vôbec netajil, práve naopak, mal pocit, že je nedotknuteľný. Ak s niekým prišiel do konfliktu, otvorene povedal, že sa postará, aby mal nepríjemnosti... Vedeli sme, že sa pred ním máme mať na pozore. Bolo však aj mnoho takých, čo donášali, ale sa neprezradili.

Toľko na vykreslenie atmosféry kňazského seminára, do ktorej zasiahla nežná revolúcia.

Bol som vtedy v druhom ročníku. Keďže hybnou silou bývajú vždy tí starší, mnohé veci som videl len ako bežný účastník, a tak ich aj môžem podať.

Keď som sa dopočul o policajnom zásahu proti študentom v Prahe 17. novembra, veľmi veľkú pozornosť som tomu nekládol. Z tajného počúvania Vatikánskeho rozhlasu a Hlasu Ameriky som vedel o viacerých predošlých demonštráciách v Prahe, o "Bratislavskej päťke", i o čerstvej demonštrácii študentov v Bratislave 16. novembra. Až keď sa objavila správa o zabitom študentovi, cítil som, že toto už je priveľa, a že je to iné, ako tie predošlé demonštrácie. Tu už nemožno mlčať...
Keďže som mal povolené chodiť v nedeľu dopoludnia vypomáhať do Blumentálu, mal som možnosť o udalostiach s mnohými hovoriť. Nad nejakou angažovanosťou v tejto veci som však neuvažoval, veď pre mňa bolo prioritou stať sa kňazom.
V pondelok poobede, keď som prechádzal mestom (vychádzky sme mali od 14.00 do 16.00), videl som študentov, ktorí sa držali za ruky a tvorili "hada" a prechádzajúc ulicami kričali: "Poďte s nami!"
Už sme počuli, že niektoré fakulty štrajkujú, podobne aj divadlá.

V utorok 21. novembra ráno sa po seminári objavili letáky, ktoré volali bohoslovcov demonštrovať na poludnie k soche J.Hollého, za dómom sv.Martina.
Dekan fakulty behal po budove a letáky strhával. Hneď na ôsmu si nás všetkých zvolal do auly, kde nám vynadal, že "nemáme byť ako dedinské psy, ktoré začnú hneď štekať, keď začujú, že nejaký pes na opačnom konci dediny šteká". A že si máme riadne plniť svoje povinnosti.
Potom nasledovali prednášky podľa riadneho rozvrhu.
Medzi nami sa však stále šepkalo o tej demonštrácii. Vraj výzva prišla od študentov z filozofickej fakulty, a že na tú demonštráciu prídu aj oni, aby nás podporili...
Naplánovaný čas demonštrácie vychádzal na poslednú prednášku. Nikto si nebol istý, čo z toho bude. Po predposlednej prednáške sa mnohí rozišli na izby.
Zopár najväčších ustráchancov sa rozhodlo zotrvať v prednáškových miestnostiach - pre istotu.

Postupne sa však čierne postavy (v reverendách) začali hýbať za roh Kapitulskej ulice a napokon sa nás pri soche J. Hollého zišlo asi 150.
Keďže celkovo nás v seminári bolo v tom roku asi 380, a na prednášky čakali len niekoľkí, väčšina sa teda rozhodla zotrvať na izbách, a tam prečkať tento nebezpečný čas. Nechceli byť ani "štrajkokazi", lebo na prednášku nešli, ale nešli ani s kožou na trh. Niektorí z nich zvedavo vykúkali z okien, čo sa bude diať.
Zvedavosti však nepodľahli predstavení, ani profesori. Tí boli prezieravo zahĺbení do svojich pracovných povinností v kabinetoch a kanceláriách, a tvárili sa, že o ničom nevedia.

Neviem, kto bol iniciátorom tejto demonštrácie. Avizovaných filozofov sme sa nedočkali. Niektorí špekulovali, že ich prísľub účasti bol vymyslený, aby sme si tak dodali odvahy, iní tvrdili, že naozaj chceli prísť, ale že im na Nálepkovej ulici prehradili cestu policajti a tak sa k nám nemôžu dostať. Neviem...

Ako jediný som si zobral so sebou fotoaparát. Vedel som, že by nebolo bezpečné fotiť tváre - to by mohlo byť kompromitujúce. A tak som skupinu demonštrujúcich bohoslovcov vyfotil od chrbta. I tak však niektorí veľmi podráždene reagovali na to, že fotím. Vysvetlil som im, že som fotil tak, aby nebolo vidieť tváre a že film nevyvolaný schovám, až dovtedy, kým môže byť nebezpečný.
Naozaj, film som hneď potom vybral z fotoaparáta a schoval ho. Vyvolal som ho až po pol roku. Tu je teda jediné svedectvo našej demonštrácie:

novemb.jpg

Keďže som sa v prvých okamihoch demonštrácie venoval foteniu a potom obhajobe pred ustráchanými objektmi môjho činu, neviem ako demonštrácia začala. Či sa aktivisti v strede zhromaždenia prejavili, alebo či tam bol organizovaný chaos.
Keď som teda začal zisťovať, čo sa vpredu deje, už sa slova ujal prof. Alojz Martinec, ktorý ako jediný z profesorov prišiel medzi nás. Čo hovoril netuším, lebo som bol na vonkrajšom okraji skupiny a nebolo ho dobre rozumieť.

Nebolo však podstatné, ako bolo zhromaždenie organizované, a či sa tam niečo podstatné povedalo. Podstatné bolo, že sme sa tam zišli, že sme nabrali odvahu. Týmto okamihom teda bohoslovecká fakulta vstúpila do štrajku a pridala sa tak k ostatným štrajkujúcim vysokoškolákom.

Na rozdiel od iných fakúlt, kde prebiehal okupačný štrajk - študenti tam obsadili priestory školy a vykonávali tam revolučnú činnosť, u nás bola situácia odlišná. Ako študenti sme štrajkovali, fakulta nefungovala. Ale ako chovanci kňazského seminára sme i naďalej rešpektovali jeho poriadok.

V stredu ráno sme teda mali miesto prednášok samoštúdium. Rektor seminára vzal do svojho žiguláka štyroch piatakov - ako zástupcov štrajkujúcich bohoslovcov, a išli do Trnavy za pánom arcibiskupom Sokolom, aby riešili vzniknutý stav a zvážili, ako ďalej. I v nasledujúcich dňoch dosť často žigulák so štrajkovým výborom uháňal do Trnavy...

V tom čase začali povestné demonštrácie na námestí. Samozrejme, mali sme záujem tam ísť. Predstavení rozhodli, že z každého ročníka môžu tam ísť dvaja zástupcovia. A tak sme žrebovali dvoch šťastlivcov, na ďalší deň rovnako.
Keďže nás bolo v ročníku 85, veľa šancí som nemal, ani šťastie. Ale v piatok som to už nevydržal, a napriek seminárskemu poriadku som bez povolenia išiel na námestie. A nebol som zďaleka jediný. A rovnako aj každý ďalší deň. A nikto to už neriešil, ani sa už nežrebovalo, bolo to zbytočné.

Takto teda začala nežná revolúcia na bohosloveckej fakulte.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič: Držíme sa bokom, chceme robiť policajtov (rozhovor)

S Hlinom a Trubanom sa často nestretáva.

Cynická obluda

Sklamanie pre Haščáka

Haščák musel byť z Kočnera veľmi sklamaný, keď sa ukázalo, že správa, ktorú mu poslal, hovorila o zabití novinára.


Už ste čítali?