Krížová cesta so sv.Pavlom (List Rimanom)

Autor: Marian Vojtko | 8.3.2009 o 17:16 | Karma článku: 7,40 | Prečítané:  3110x

Ponúkam ešte jednu krížovú cestu, ktorú som pripravil v rámci roku sv. apoštola Pavla. Tento raz s citátmi z Listu Rimanom. Nemal som na jej prípravu toľko času ako na tú prvú, ale azda niekomu poslúži.

NA KRÍŽOVEJ CESTE SO SV. PAVLOM (List Rimanom)

Úvod

Slávime rok sv.Pavla. Preto na tejto krížovej ceste budeme uvažovať o Kristovom utrpení vo svetle myšlienok Apoštola národov, ktoré napísal v Liste Rimanom.
Práve Kristovo umučenie je prostriedkom, skrze ktorý nám boli odpustené hriechy. Sv.Pavol o tom píše:
Všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť (…): že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša. Rim 3,23-26
Pane Ježišu, ďakujeme ti, že ty, jediný spravodlivý, si sa obetoval za nás, aby sme tak mohli dosiahnuť ospravedlnenie zo svojich hriechov.
Túto krížovú cestu chceme obetovať za seba, za svojich drahých, za Svätého Otca a celú cirkev, i za všetkých, ktorí sa odporúčali do našich modlitieb. Úplné odpustky, spojené s touto krížovou cestou, chceme získať pre seba alebo pre duše v očistci.

I. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Ježiša, hoci bol nevinný, odsúdila židovská veľrada a potom i Pilát. Domnievali sa, že sú v práve. I my sa často domnievame, že máme právo súdiť druhých. Ale sv. Pavol nám oponuje:
A tak, človeče, nemáš výhovorky, keď súdiš, nech si ktokoľvek. Lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ. Veď aj ty, čo súdiš, robíš to isté zlo. A vieme, že Boží súd podľa pravdy postihne tých, čo robia také veci. Azda si myslíš, človeče, že ty (…) unikneš Božiemu súdu?! Alebo pohŕdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu? Ale ty si svojou zaťatosťou a nekajúcim srdcom hromadíš hnev na deň hnevu, keď sa zjaví spravodlivý Boží súd. On odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, hnevom a rozhorčením tým, čo tvrdošijne odporujú pravde a oddávajú sa neprávosti. Rim 2,1-8
Pane Ježišu, nauč nás konať ako ty – odsúdiť hriech, ale nie hriešnika.

II. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Ježiš berie na plecia kríž, ťarchu našich hriechov. Berie ho s láskou, lebo je to láska, ktorou nás miluje. V liste Rimanom čítame:
Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?!
Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Rim 8,31-32.35.37-39

Pane Ježišu, nič nás nemôže odlúčiť od tvojej lásky. Len my sami. Aj my chceme niesť s tebou svoj kríž, a tak byť pevne s tebou spojení putom lásky.

III. zastavenie: Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

Ježiš padá pod ťarchou kríža, ale vstáva a pokračuje v ceste. Svet v ktorom žijeme, nedokáže sám povstať z biedy, do ktorej hriechom upadol, ale v Ježišovi má nádej. Duch Svätý aj nás povzbudzuje, aby sme vytrvali v nádeji, ktorou je Kristus. Sv.Pavol píše:
Vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. Rim 8,22-26
Pane Ježišu, len ty nám môžeš pomôcť povstať z vlastnej biedy, aby sme mohli žiť dôstojne, ako Božie deti.

IV. zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou

Mária doprevádza Ježiša nielen na krížovej ceste, ale počas celého jeho mesiášskeho pôsobenia. Boh si ju už vopred vyvolil, aby skrze ňu daroval svetu Spasiteľa. Mária je vzor všetkých povolaných, o ktorých sv. Pavol píše:
Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil. Rim 8,28­-30
Pane Ježišu, ty si prvorodený, medzi nami, ktorí sme sa vďaka tvojej obeti stali tvojimi bratmi a sestrami. Ďakujeme ti, že si nám ako svoj testament daroval za matku Máriu, aby aj nás doprevádzala na ceste k spáse.

V. zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Pánovi Ježišovi niesť kríž

Šimonova pomoc je vynútená vojakmi a jeho vlastným strachom. Netuší, komu to pomáha, a aký je to kríž, ktorý nesie. Nechápe, že práve v tejto chvíli plní Božiu vôľu. Sv. Pavol píše:
Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu. Preto sa treba podriadiť, a nielen zo strachu pred hnevom, ale aj kvôli svedomiu. Rim 13,1a.2-3.5
Šimonova vynútená služba priniesla Božiu milosť a dar viery i jeho rodine. Istý Rúfus, ktorého Pavol zdraví v liste Rimanom, bol zrejme Šimonovým synom. A jeho matku apoštol nazýva aj svojou matkou. Rim 16,13; porov. Mk 15,21
Pane Ježišu, ty si za Šimonovu vynútenú službu odmenil celú jeho rodinu. Daj nám ochotu slúžiť ti v našich bratoch a sestrách.

VI. zastavenie: Veronika podáva Pánovi Ježišovi ručník

Bol to nepatrný prejav pomoci, ale veľký prejav odvahy. Odvahy, ku ktorej túto ženu povzbudila láska. Sv. Pavol aj nás vyzýva k horlivej a vytrvalej láske, ktorá sa prejavuje v praktických skutkoch pomoci blížnym:
Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. Rim 12,9-13.17
Pane Ježišu, nik nemá väčšej lásky ako ten, čo položil život za svojich priateľov. Uč nás takej láske, akou nás ty sám miluješ.

VII. zastavenie: Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom

Opakované pády pod krížom sú symbolom ľudských slabostí a zlyhaní. Ten, kto opätovne padá býva vystavený kritike a pohŕdaniu. Ani si pritom neuvedomíme, že príčinou jeho pádov môžeme byť aj my. Sv. Pavol nás však varuje:
Slabého vo viere sa ujmite, ale nehádajte sa o názoroch… Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude pevne stáť, lebo Pán má moc podržať ho.
Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou. A tak každý z nás sa bude Bohu zodpovedať za seba. Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte, aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie. Rim 14,1.4.10.12-13

Pane Ježišu, bez tvojej milosti znovu padáme. Ty nám však pomáhaš znovu vstať. Len z tvojej milosti sme tým, čím sme. Daj, aby tvoja milosť v nás nebola márna.

VIII. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Jeruzalemské ženy prejavili súcit s trpiacim Ježišom. On však o takýto súcit nestojí. On chce aby sa srdcia ľudí odvrátili od hriechu. A preto upozorňuje ženy, že majú plakať nad sebou a svojimi deťmi. Na nich totiž tvrdo dopadne výkrik ich otcov pred Pilátom: „Jeho krv na nás a na naše deti.“ porov. Mt 27,25
Svätý Pavol v túžbe po obrátení Izraelského národa tiež upozorňuje na Boží súd, ktorý ich čaká:
...im sú zverené Božie výroky. A čo ak sú niektorí neverní? Zmarí ich nevernosť Božiu vernosť? Vonkoncom nie! Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a všetci ľudia klamú, ako je napísané: „Aby si sa ukázal spravodlivý vo svojich slovách a zvíťazil, keď ťa budú súdiť.“ A čo povieme na to, že naša neprávosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti? Je vari Boh nespravodlivý, keď stíha hnevom? Hovorím to po ľudsky. Vonkoncom nie! Veď ako potom bude Boh súdiť svet? Rim 3,2b-6
Pane Ježišu, i my sa často rozhorčujeme nad nespravodlivosťou a zlom vo svete. A pritom si často ani neuvedomujeme, že dôležitejšie sú slzy pokánia nad vlastnými hriechmi.

IX. zastavenie: Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

Strýznený Ježiš prišiel až na Golgotu. Zdá sa, že tu sa všetko skončí. Opak je však pravdou. Tu práve začína víťazstvo. Neposlušnosť hriechu tu bola porazená poslušnosťou Bohu. O tomto víťazstve píše sv. Pavol:
Smrť panovala od Adama aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu. Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar.
Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.
Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Rim 5,14-16.19-21

Pane Ježišu, pre tvoju poslušnosť, ktorá ťa priviedla až na Golgotu, daj nám milosť aby sme dosahovali spravodlivosť vernosťou Bohu.

X. zastavenie: Pánovi Ježišovi stŕhajú šaty

Obnaženie tela malo zbaviť Ježiša posledných zvyškov ľudskej dôstojnosti. V skutočnosti človeka zbavuje jeho dôstojnosti len otročenie hriechu. Pán Ježiš nás z tohto otroctva oslobodzuje a ponúka nám dôstojnosť Božích detí. Sv. Pavol píše:
Sme dlžníkmi. Ale nie telu, aby sme museli žiť podľa tela. Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení. A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Rim 8,12-18
Pane Ježišu, ty nám ponúkaš dôstojnosť Božích detí. Keďže sme údmi tvojho tela – Cirkvi, chceme žiť tak, aby náš život bol tebe vždy na slávu.

XI. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Ježišove ruky i nohy pribili na kríž. Údmi jeho tela - Cirkvi sme my. Nechajme sa i my duchovne pribiť ku krížu. Niekedy túžime po slobode, robiť to, čo sami chceme. Ale ako píše sv. Pavol, práve vtedy sa nás spútava hriech:
Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z mŕtvych, a svoje údy dajte Bohu za nástroj spravodlivosti. A hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.
Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť? No vďaka Bohu, že hoci ste boli otrokmi hriechu, zo srdca ste sa podriadili tomu učeniu, do ktorého ste boli uvedení, a oslobodení od hriechu stali ste sa služobníkmi spravodlivosti. Rim 6,12-14.16-18

Pane Ježišu, svoje ruky si nechal pribiť za nás na kríž. Dnes chceme byť my tvojimi rukami, aby si mohol konať cez nás.

XII. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera

Dokonané je! Ježišova obeta za nás je zavŕšená. Zomrel, aby sme my mohli žiť. Sv. Pavol píše, že práve Ježišova smrť je zdrojom nášho zmierenia s Bohom:
Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. Tým skôr sa teda skrze neho zachránime od hnevu teraz, keď sme už ospravedlnení jeho krvou! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom. Rim 5,6-10

Pane Ježišu, nazval si nás priateľmi a seba samého si vydal na smrť za nás. Ďakujeme ti za tento veľký prejav tvojej lásky.

XIII. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža

Mŕtve telo dáva pocit márnosti. Zdá sa, že už nič nemá zmysel. Jozef z Arimatey, Nikodém, a najmä Panna Mária však zmýšľajú inak. Aj nás apoštol Pavol vyzýva, aby sa naše zmýšľanie dokázalo povzniesť vyššie:
Tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj.
A tak tí, čo žijú telesne, nemôžu sa páčiť Bohu. Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť. A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás. Rim 8,5-6.8-11

Pane Ježišu, nech nás tvoj Svätý Duch vedie, aby naše zmýšľanie nebolo telesné, ale aby sme vnímali to, čo je podstatné pre život večný.

XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú

Hrob je predzvesťou vzkriesenia. Ani privalený kameň, ani zapečatený hrob, ani vojenská stráž nemohli zabrániť vzkrieseniu. V spojení s Kristom aj my máme žiť novým životom, ako píše sv. Pavol:
Všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Rim 6,3-10
Pane Ježišu, ty si vzkriesenie a život. Spolu s tebou i my chceme žiť novým životom Božích detí.

Záver

Sv. Pavol píše:
A tak ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. Rim 5,1-5
Pane Ježišu, ďakujeme ti, za tvoju obetu na kríži; ďakujeme ťa, že sme ťa teraz mohli v duchu doprevádzať na krížovej ceste. Uvedomujeme si, že len vtedy, ak s tebou odumrieme tomuto svetu, môžeme byť zrodený pre večný život v tvojom kráľovstve.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič: Držíme sa bokom, chceme robiť policajtov (rozhovor)

S Hlinom a Trubanom sa často nestretáva.

Cynická obluda

Sklamanie pre Haščáka

Haščák musel byť z Kočnera veľmi sklamaný, keď sa ukázalo, že správa, ktorú mu poslal, hovorila o zabití novinára.


Už ste čítali?