Cyrilo-metodská tradícia - mýtus či realita? (3.)

Autor: Marian Vojtko | 19.7.2013 o 6:48 | Karma článku: 13,11 | Prečítané:  375x

V súvislosti s 1150. výročím príchodu solúnskych vierozvestcov sa objavili názory, ktoré spochybňovali cyrilo-metodskú tradíciu na Slovensku a jej význam pre slovenskú štátnosť. Je fakt, že nemožno hovoriť o tisícročnej nepretržitej tradícii na Slovensku.

V susedných Čechách mala cyrilo-metodská tradícia priamy vzťah ku vzniku štátnosti, pretože prvý český panovník Bořivoj bol pokrstený svätým Metodom.
V priebehu storočí potom v Čechách (a na Morave) táto tradícia pretrváva. Niekedy síce v latentnej podobe, ale občas aktívne prejavila, že je stále živá. Napr. český kráľ a cisár Karel IV., ktorý síce bol z rodu Luxemburgovcov, ale cez matku aj z rodu Přemyslovcov, zriadil Na Slovanech benediktínsky kláštor, ktorého úlohou bolo udržiavať tradíciu a úctu k sv.Cyrilovi a Metodovi, a so súhlasom pápeža sa v ňom znovu začala sláviť liturgia v staroslovienčine.
Neskôr sa na cyrilo-metodskú tradíciu v Čechách odvolávali aj husiti (kališníci), ba dokonca aj českí protestanti.
V katolíckej cirkvi sa sviatok svätých slovanských vierozvestcov slávil 9. marca.

Cyrilo-metodskú tradíciu môžeme vytušiť aj pri vzniku uhorského (maďarského) štátu. Svätý kráľ Štefan I. sa s ňou mohol stretnúť z troch prameňov:
1. vďaka pôsobeniu mníchov byzantského obradu, ktorí prišli ako misionári medzi Maďarov z Bulharska v 10. storočí;
2. skrze pôsobenie sv. biskupa Vojtecha, ktorý počas pobytu u Maďarov vyslúžil neskoršiemu kráľovi Štefanovi sviatosť birmovania;
3. na cyrilo-metodskú tradíciu mohol naraziť aj v bývalých veľkomoravských obciach, ktoré začlenil do svojho kráľovstva (napr. Devín, Bratislava, Nitra...)

Dnes sa už prijíma bez výhrad názor, že Ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré Štefan zriadil ešte predtým, než sa stal apoštolským kráľom (a dostal právo zriaďovať biskupstvá na svojom území), vzniklo ako pokračovanie arcibiskupstva sv. Metoda.

Na území Slovenska písomný dôkaz o cyrilo-metodskej tradícii v období 10.-16. storočia nemáme. Dá sa predpokladať v kláštoroch byzantského obradu a u veriacich z východného Slovenska, ktorí používali starosloviensku liturgiu, pochádzajúcu od sv. Cyrila a Metoda.
V písomnej podobe sa cyrilo-metodská tradícia na území Slovenska začína objavovať až v 17. storočí.

V 18. a najmä 19. storočí prebieha národno-uvedomovací proces; začína sa formovať moderné chápanie pojmu "národ". Národní buditelia často stavajú na histórii - zdôrazňujú význam slávnych panovíkov, či pripomínajú víťazné vojny, ktoré ich krajina viedla.
Keďže Slováci boli 9 storočí súčasťou Uhorského kráľovstva, na podporu svojho národného povedomia nemali ani panovníkov, ani víťazstvá.
Fándly, Papánek a Hollý preto siahli po veľkomoravskej tradícii - Svätoplukovej ríši, ktorej centrálnu časť tvorilo práve Slovensko. Avšak viac, než na historické fakty, zameriavali sa na idealizáciu osôb a mytologizáciu dejín. (Nemožno im to vyčítať, veď v Čechách sa k tomu Jirásek uchýlil ešte o 100 rokov neskôr).
Podobne aj u štúrovcov v 19. storočí možno pozorovať tento trend, keď zo zradného panovníka Svätopluka urobili ušľachtilého kráľa, a zo zbojníka Jánošíka vytvorili bojovníka za spravodlivosť, ktorý bohatým bral a chudobným dával.
Na rozdiel od štúrovcov, katolícki národní buditelia 19. storočia, podobne ako moravskí, sa zamerali na cyrilo-metodskú úctu a tradíciu. Spolky a časopisy s menom svätých vierozvestcov, liturgické slávenia, púte na Velehrad a do Nitry sa stali neoddeliteľnou súčasťou života slovenských katolíkov.
Medzi ctiteľmi svätých vierozvestcov vyniká zvlášť banskobystrický biskup Štefan Moyzes, prvý predseda Matice slovenskej. On organizoval v r.1863 veľkolepé národné oslavy prichodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensku, a nasledujúci rok na základe jeho žiadosti dal pápež súhlas, aby sa sviatok sv. Cyrila a Metoda slávil 5. júla.
Je až symbolické, že o 5 rokov práve v deň tohto sviatku 5. júla 1869 zomrel.

Prečo 5. júl? Pokiaľ viem, nie sú nejaké bližšie historické údaje o ich príchode.
Má to byť deň, keď prekročili politické hranice Rastislavovej ríše? Alebo deň, kedy prekonali Dunaj? Alebo ich v tento deň oficiálne prijal Rastislav vo svojom sídle?
Českí historici tvrdia, že dátum bol účelovo zvolený deň pred výročím upálenia Jána Husa. Otázka je, či práve toto tvrdenie nie je účelové? Jasnú účelovosť však vidieť v článku slovenského historika, ktorý toto tvrdenie nekriticky prevzal.
Dátum ako protiváha ku dňu upálenia Jána Husa, by sa dal pochopiť v Čechách. Avšak 5. júla sa sviatok sv. Cyrila a Metoda slávi nielen v Česku, ale aj na Slovensku, v Poľsku, v Maďarsku, i u južných Slovanov. Tých Ján Hus určite netrápil.
Navyše, iniciátor tohto sviatku - biskup Moyzes by sa k takémuto účelovému zneužitiu svätých vierozvestcov určite neznížil.
Zaujímavé je, že Česi (a s nimi aj spomenutý slovenský historik) za iniciátora žiadosti o ustanovenie 5. júla ako sviatku sv. Cyrila a Metoda uvádzajú olomouckého arcibiskupa Bedřicha z Fürstenberka. Je celkom možné, že žiadosť podali spolu viacerí biskupi, čím sa zvýšila jej šanca na úspešné vybavenie v Ríme.

Možno teda s absolútnou istotou povedať, že úcta k sv. Cyrilovi a Metodovi bola živá pri národno-uvedomovacom procese nášho národa.

I ďalej, v 20. storočí bola cyrilo-metodská tradícia živá, a to napriek rôznym režimom. Tak za prvej ČSR, ako aj za vojnovej Slovenskej republiky. Nepodarilo sa ju utlmiť ani za komunistickej totality. Kým na 1100. výročie príchodu sv. vierozvestcov ešte nebola politická atmosféra priaznivá pre veľké oslavy, tak "pražská jar 1968" umožnila osláviť 1100. výročie smrti sv. Cyrila (14.2.869) veľkými púťami do Ríma, ktorým nezabránila ani okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

A potom 1100. výročie smrti sv. Metoda a s ním spojená veľkolepá púť na Velehrade 5. júla 1985, sú ešte v živej pamäti mnohých z nás.
Táto púť bola prvým masovým vystúpením ľudí proti totalitnému režimu komunistov, ňou sa odštartovali ďalšie aktivity, ktoré vyústili do novembra 1989. Cieľ veriacich, ktorí sme putovali vtedy peši na Velehrad (dopravu tam štátni funkcionári zamädzili) nebol však politický - bol prejavom živej viery; politický dopad tohto podujatia si komunisti vlastne vyprovokovali sami.

Kým v druhej polovici 20. stor. bola v Československu úcta k sv. Cyrilovi a Metodovi spolu s ostatnými náboženským prejavmi násilne tlmená a cyrilo-metodská tradícia zredukovaná na "kúltúru a písomníctvo", medzi zahraničnými Slovákmi bola živá a stále viac prekvitajúca.

A tu nachádzame aj prvok, ktorý prepája cyrilo-metodskú tradíciu so slovenskou štátnosťou.
Až do prvej tretiny 20. stor. bola myšlienka samostatného štátu Slovákov pre väčšinu slovenských národovcov nepredstaviteľná. V rámci Československa požadovali len autonómiu Slovenska. Až perzekúcie v súvislosti s Pribinovými slávnosťami v Nitre roku 1933 (oslava 1100. výročia posviacky prvého kostola v Strednej Európe) vyprovokovali Andreja Hlinku k vysloveniu myšlienky, že národné práva Slovákov treba hájiť aj za cenu rozpadu Česko-Slovenska.
Do takéhoto radikálneho riešenia sa však slovenským lídrom veľmi nechcelo. Nevedeli si predstaviť, ako by maličký štát Slovákov mohol obstáť. Stalo sa tak až za smutných okolností, vynútene - pod tlakom fašistického Nemecka.

Práve tieto smutné okolnosti vzniku prvej Slovenskej republiky znamenali, že po skončení vojny prichádza v rámci obnoveného Československa k ďalšiemu potláčaniu národného povedomia Slovákov a po uchopení moci komunistami i k náboženskému útlaku. Svetlými momentmi tohto obdobia bol v r.1968 zákon o federácii a spomenuté púte do Ríma, a v r.1977 zriadenie slovenskej cirkevnej provincie.

Pre množstvo Slovákov, ktorí v tomto období z politických alebo náboženských dôvodov emigrovali, sa myšlienka slobody od komunistického totalitného režimu spájala s myšlienkou národnej slobody - samostatného Slovenska.

A tak nečudo, že zakrátko po páde totality, prichádza aj k tejto požiadavke samostatného Slovenska. Keďže táto požiadavka bola okrem iného roznecovaná zahraničnými Slovákmi, kde bola cyrilo-metodská tradícia veľmi silná, niet sa čo diviť, že odkaz na túto tradíciu sa dostal i do preambuly novej Ústavy, schválenej na prahu vzniku súčasnej Slovenskej republiky.

Takže, hoci nemožno tvrdiť, že by Slovenská republika vznikla na cyrilo-metodskej tradícii, je s ňou predsa len významne spätá.

Smutné však je, že hoci mnohí súčasní slovenskí politci majú pri slávnostných príležitostiach plné ústa cyrilo-metodského odkazu a tradície, avšak ich skutky, morálne hodnoty a politické ciele sú absolútne vzdialené tomu, v čo verili, ako žili a čomu učili sv. Cyril a Metod.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?