Cyrilo-metodská tradícia - mýtus či realita? (2.)

Autor: Marian Vojtko | 12.7.2013 o 15:40 | (upravené 19.7.2013 o 8:03) Karma článku: 9,95 | Prečítané:  459x

V spochybňovacích vyjadreniach pri príležitosti 1150. výročia príchodu našich vierozvestcov zaznelo: Vraj my, Slováci, nemôžeme byť dedičmi misijného pôsobenia svätých Cyrila a Metoda, pretože po Metodovej smrti vyhnal Svätopluk všetkých ich žiakov z Veľkej Moravy. A tak ani nepíšeme písmom, ktoré zostavil sv. Cyril, ale latinkou. Navyše byzantská misia používala v liturgii východný - byzantský obrad, kým na Slovensku je rozšírený najmä západný - latinský obrad.

hlaholicahlaholica(wikipedia)

1. Žiaci sv. Cyrila a Metoda boli vyhnaní z Veľkej Moravy

Kontinuita diela sv. Cyrila a Metoda na našom území bola naozaj Svätoplukom a biskupom Vichingom prerušená. Určite však nemohlo byť ich účinkovanie vymazané z pamäti ľudí, medzi ktorými pôsobili. Takže v ich spomienkach a neskoršej ľudovej tradícii stopy ich činnosti pretrvávali.

Navyše už v polovici 10. storočia (čiže len niekoľko desaťročí po vyhnaní ich žiakov zo Svätoplukovej ríše), poslal bulharský cár mníchov byzantského obradu, ako misionárov k Maďarom, ktorí sa práve začali usídlovať v Panónii. Keďže väčšina Metodových žiakov sa uchýlila práve do Bulharska, je veľmi pravdepodobné, že medzi misionármi boli aj žiaci Metodových žiakov.
Ich pôsobenie medzi Maďarmi bolo natoľko výrazné, že hoci Uhorské kráľovstvo sa politicky i cirkevne orientovalo na západ, tiež aj svetské duchovenstvo bolo latinského obradu, predsa množstvo kláštorov v Uhorsku bolo byzantských a byzantské cirkevné predpisy sa odzrkadľujú aj v štátnych zákonoch Uhorska.

Tých byzantských kláštorov v Uhorsku bolo tak veľa, že dokonca pápež Inocent III. začiatkom 13. stor. chcel zriadiť v Uhorsku diecézu byzanského obradu. Avšak narazil na tvrdý odpor uhorských biskupov. Od zámeru teda ustúpil, ale biskupom nariadil, aby sa starali o existenciu aj latinských kláštorov v ich diecézach.

Čo sa týka cyrilo-metodskej tradície na našom území, je tu ešte jeden dôležitý aspekt: Sv. kráľ Štefan zriadil Ostrihomskú arcidiecézu hneď na začiatku svojej vlády, podľa všetkého ešte prv, než dostal výsady apoštolského kráľa, ktoré obsahovali aj právomoc zriaďovať biskupstvá. A tak sa zdá, že k zriadeniu Ostrihomskej arcidiecézy využil práve predošlú existenciu Metodovho arcibiskupstva, ktoré len obnovil.

2. Píšeme latinkou

Hlaholika - písmo zostavené sv. Konštantínom-Cyrilom bolo veľmi precízne vypracované. Rešpektovalo fonetické zvláštnosti staroslovienčiny, a obsahovalo aj teologické prvky pri stavbe znakov. Prioritou filozofa Konštantína nebola v prvom rade praktická účelovosť znakov, ale ich symbolika. Veď písmo ani nebolo určené pre všeobecné ľudové používanie, ale pre úzku skupinu vybraných vzdelancov, ktorých oni vyučili. Týchto svojich žiakov zároveň učili aj gréčtine a latinčine.
Nové písmo Slovienov bolo teda dosť zložité. A tak nečudo, že u ich žiakov v Bulharsku prichádza k jeho zjednodušeniu a vzniká (pod vplyvom gréckej alfabety) nová podoba písma - cyrilika.

Na území Veľkej Moravy sa po vyhnaní Metodových žiakov používala už len latinka, ktorou písali franskí kňazi. (Netreba zabúdať, že čítať a písať v tom čase nevedeli často ani panovníci - oni mali dôležitejšie starosti, než sa učiť nejaké písmenká; na to mali vzdelaných radcov, zvyčajne kňazov alebo mníchov.)

To, že sa na našom území prestala používať hlaholika a nahradila ju latinka však neznamená, že sa nemôžeme hlásiť k duchovnému dedičstvu sv. Cyrila a Metoda.
Potom by sa k nemu nemohli hlásiť ani Bulhari či Rusi, lebo v súčasnosti už píšu azbukou, omnoho bližšou alfabete a latinke, než hlaholike.

To tvrdenie je taký nezmysel, ako keby sme chceli Nemcov presvedčiť, že sa nemôžu hlásiť k dedičstvu Martina Luthera, lebo on písal švabachom, a súčasní Nemci už toto písmo nepoužívajú.

3. Liturgiu máme latinského obradu, kým oni používali byzantskú liturgiu

Sv. Cyril a Metod boli Gréci a tak im bola vlastná byzantská liturgia. Keďže používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka pretrvalo v byzantskom ríte (kde dokonca popri gréckej a melchitskej vytvorilo vlastnú vetvu tohto obradu), často sa objavuje tvrdenie, že vierozvestcovia pri svojej misijnej činnosti slávili liturgiu len v byzantskom obrade a staroslovienskom jazyku.
Toto je však omyl.

Keď solúnski bratia prichádzali na Veľkú Moravu, Konštantín ako kňaz a Metod ako diakon byzantského obradu, vedeli, že vstupujú na územie, ktoré podľa rozhodnutia Carihradského koncilu z r. 381 nespadá pod jurisdikciu carihradského patriarchu, ale je v jurisdikcii rímskeho pápeža, a od r. 796 je misijnou súčaťou pasovskej diecézy.
Museli byť teda opatrní, aby neboli označení za votrelcov na cudzom území.

Navyše práve v tomto čase prišlo k schizme: Po zosadení patriarchu Ignátia a jeho vyhnaní z Carihradu, sa nechal zvoliť za nového patriarchu laik (bývalý Cyrilov učiteľ) Fótios a následne bol vysvätený za biskupa.
Pápež ho však za nového patriarchu neuznal. Nato Fótios exkomunikoval pápeža a latinskú cirkev vyhlásil za heretickú. Tým nastala schizma medzi Carihradom a Rímom, trvajúca niekoľko rokov.
Táto schizma nastala krátko po odchode Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Hrozilo im teda, že budú označení nielen za votrelcov, ale aj za schizmatikov a bludárov.

Je otázne, nakoľko mohli za tejto situácie používať byzantskú liturgiu. Tiež aj medzi ľuďmi bola známejšia latinská liturgia.
Určite teda pri svojej pastorácii používali latinskú liturgiu, ale im vlastnú byzantskú tiež nezavrhli. Mohli by sme ich súčasnou terminológiou označiť za biritualistov (ktorí slúžia liturgiu v oboch obradoch).
K tomu biritualizmu určite viedli minimálne svojich žiakov na učilišti, ktoré na Veľkej Morave založili. Svedčí o tom aj zmienka o Metodovom pohrebe v staroslovienskom spise Život Metoda: "Jeho učeníci mu usporiadali pohreb a vzdali mu dôstojné pocty. Obrady spievali po latinsky, po grécky a po sloviensky a uložili ho na odpočinok v katedrálnom chráme."

Už pri príprave cesty na Veľkú Moravu solúnski bratia pamätali na to, že idú do prostredia latinského obradu. Preto so sebou vzali ostatky mučeníka sv. pápeža Klementa I., ktorého hrob objavili na Kryme pri misii u Chazarov.
V tom čase existoval predpis, že omša sa môže slúžiť len na oltári, v ktorom sú relikvie svätca.
Solúnski bratia však na Veľkú Moravu nevzali relikvie niektorého z mnohých byzantských svätých, ale ostatky rímskeho pápeža, tretieho nástupcu po sv. Petrovi.
I v tom vidieť ich zámer rešpektovať latinský obrad, pod ktorý spadala i Veľká Morava.

Tvrdenie, že ak používame latinskú liturgiu, nemáme dôvod sa hlásiť k cyrilo-metodskej tradícii, je teda hlúposť.
Navyše - Metod bol síce za diakona vysvätený v byzantskom obrade, ale za kňaza ho v Ríme vysvätil pápež v latinskom obrade. Tiež za biskupa bol vysvätený v latinskom obrade a na Veľkú Moravu bol pápežom poslaný ako arcibiskup latinskej cirkvi. (To však nevylučuje, že i potom slávil liturgiu v oboch obradoch, ako aj jeho žiaci.)

Ale staroslovienska liturgia bola predsa v byzantskom obrade.

Určite, i byzantskú liturgiu slávili v staroslovienčine.
Ale byzantská liturgia nespadala do pápežovej kompetencie. Preto liturgické knihy v slovienčine, ktoré priniesli do Ríma na schválenie pápežovi, a podľa ktorých tam potom slávnotne spievali liturgiu, boli latinského obradu.

Keď po Metodovej smrti dosiahol nitriansky biskup Viching u pápeža zákaz bohoslužieb v staroslovienčine, vzťahovalo sa to zase len na latinský obrad.
Preto vyhnaní Metodovi žiaci, ktorí odišli do Bulharska, kde sa používala byzantská liturgia, mohli v tomto obrade i naďalej používať staroslovienčinu ako liturgickú reč.

Konštantín a Metod vôbec nemali namierené do Ríma k pápežovi, ale do Carihradu. Keď sa však v Benátkach dozvedeli o zavraždení byzantského cisára Michala III., zmenili smer svojej cesty a išli do Ríma.

S týmto tvrdením som sa stretol už dávnejšie u historika prof. Matúša Kučeru. Z jeho vystupovania však bolo cítiť, že sa necháva viesť averziou voči Katolíckej cirkvi. A tak nečudo, že i jeho odborné názory tým boli ovplyvnené.

Ak by išlo solúnskym bratom len o vysvätenie ich žiakov za kňazov, to by dosiahli aj v Carihrade - ale za rizika, že by ich žiaci boli potom označení za schizmatických kňazov (trvala totiž Fótiova schizma). Ale tu sa jednalo aj o zámer Rastislava zriadiť na Veľkej Morave samostatnú diecézu - a to mohol len pápež.

Okrem toho, ak by chceli ísť do Carihradu, zvolili by ľahšiu cestu povodím Dunaja, či naprieč Panónskou kotlinou. Neškriabali by sa cez Alpy do Benátok, aby tam zháňali loď, ktorá obopláva celý Balkánsky polostrov až do Carihradu.

A napokon, z Veľkej Moravy so sebou niesli ostatky sv. Klementa. Ak by mali namierené do Carihradu, nemalo by to žiaden zmysel, aby ich niesli naspäť tam, odkiaľ ich na Veľkú Moravu priniesli. Avšak pri ceste do Ríma k pápežovi boli práve tieto ostatky pre nich vstupenkou.
Veď napokon sám pápež im vyšiel pri ich príchode do Ríma v ústrety, keď sa dozvedel, že prinášajú ostatky jeho svätého predchodcu, aby si ich uctil.


Ako teda vidieť, význam misie sv. Cyrila a Metoda bol veľký v čase, keď žili.
Ale tým, že svojím konaním predstihli dobu o mnoho storočí, význam tejto misie je veľký i dnes, pretože je v mnohom inšpiráciou aj pre naše postoje a konanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?