Cyrilo-metodská tradícia - mýtus či realita? (1.)

Autor: Marian Vojtko | 11.7.2013 o 19:45 | (upravené 19.7.2013 o 8:02) Karma článku: 12,71 | Prečítané:  285x

V súvislosti s 1150. výročím príchodu solúnskych vierozvestcov sa objavilo množstvo článkov, prejavov, vyjadrení a názorov. Medzi nimi zaznelo viacero takých, ktoré spochybňovali túto misiu, resp. jej význam pre slovenskú štátnosť, či cyrilo-metodskú tradíciu na Slovensku. Niektoré postrehy boli správne, iné skreslené, zrejme na základe nedostatočného poznania faktov, a niektoré sa snažili aj ideovo si "prispôsobiť" pravdu. V prvom kole si všimnime dve z týchto tvrdení:

Vítanie sv. Cyrila a Metoda na našom územíVítanie sv. Cyrila a Metoda na našom územínástenná maľba vo farskom kostole v Borskom Sv. Jure

1. tvrdenie:
Pozvanie byzantskej misie bolo politicky motivované; prínos misie nebol náboženský, ale kultúrny.


Motivácia žiadosti kniežaťa Rastislava mala, prirodzene, politické ciele: dosiahnuť nezávislosť svojej vlády od Franskej ríše. Tento cieľ chcel dosiahnuť zriadením samostatného biskupstva (na územie Veľkej Moravy si robil nárok pasovský biskup) a kultúrnou a právnou vzdelanosťou vlastných ľudí. Preto žiadal "biskupa a učiteľa".
S touto žiadosťou sa obrátil najprv na pápeža v Ríme. Lenže pápež mu nevyhovel - nechcel si popudiť franských biskupov.
Toto územie pôvodne spadalo do misijnej sféry akvilejského patriarchu, ale pri synode "na brehu Dunaja" v r. 796 bolo pridelené novozriadenému pasovskému biskupstvu, podriadenému salzburskému arcibiskupovi.

Keď teda Rastislav so žiadosťou u pápeža neuspel, obrátil sa byzantského cisára.
Cisár Michal III. vyhovel len čiastočne: poslal vzdelaných bratov Konštantína a Metoda, ale biskupa neposlal.
Tiež v tom bola politika - medzi Rímom a Carihradom  bývali často napätia a spory. Aj v tom období sa vyskytovali: napríklad, keď sa bulharská cirkev rozhodla podriadiť carihradskému patriarchovi, hoci podľa starodávnej dohody medzi Rímom a Carihradom územie Bulharska malo prináležať do právomoci Ríma.
Ak by teda byzantský cisár poslal na Veľkú Moravu biskupa, spôsobil by vážny konflikt nielen medzi týmto biskupom a franskými biskupmi, ale aj medzi carihradským patriarchom a pápežom.

Solúnski bratia o týchto politických súvislostiach vedeli, museli brať na ne pri svojej činnosti ohľad, ale v ich konaní sa politické ambície neprejavujú. Skôr naopak, ich ciele smerujú vyššie - viesť ľudí k Bohu.
Teologický aspekt vložil svätý Konštantín-Cyril aj do tvorby písma. Jednotlivé písmená boli tvorené znakmi, ktoré mali náboženský význam.

Čo sa týka kultúrneho prínosu misie, to bol tiež len sprievodný prvok pri ohlasovaní evanjelia.
Aj keď vlastné písmo bolo pre Slovienov bolo určite mimoriadne významným počinom, pre solúnskych bratov nebolo cieľom, ale prostriedkom pre šírenie Božieho slova.

Pritom zostavenie vlastného písma sv. Cyrilom bolo pri ich misii akoby bonusom navyše: Knieža Rastislav žiadal učiteľov, ktorí "nám v našom jazyku vyložia pravú kresťanskú vieru", lebo "nerozumieme ani po grécky, ani po latinsky... nerozumieme písaným znakom ani ich významu".
Kľudne si mohli vystačiť aj s gréckou či latinskou abecedou, veď napokon ani Frankovia nemali vlastné písmo.


2. tvrdenie:
Kresťanstvo bolo na našom území rozšírené už pred príchodom solúnskych bratov

Toto tvrdenie sa začalo používať ako snaha umenšiť význam osobností sv. Cyrila a Metoda a ich misie. (Aj tu vidno, ako sa dá história účelovo prispôsobovať.)
Je pravda, že kresťanstvo sa na našom území šírilo už pred ich príchodom. Spomínajú sa bavorskí, talianski i grécki misionári. Objav základov kostola v Modrej pri Velehrade, postavenom v íro-škótskom štýle, dáva predpoklad, že až sem prenikli aj írski misionári (pôvodne sa myslelo, že sa dostali najďalej do Nemecka a Poľska).

Avšak kostoly, ktoré tu boli postavené, a bavorskí kňazi, ktorí tu pôsobili, slúžili najmä pre Frankov, zdržiavajúcich sa na Veľkej Morave. I prvý kostol v Nitre dal postaviť Pribina zrejme pre svoju manželku, ktorá bola Bavorka, kým on sám prijal krst až neskôr, po svojom vyhnaní z Nitry.

Christianizácia zväčša nezasahovala pospolitý ľud, zameriavala sa len na panovníkov a veľmožov. Aj tí však často prijali krst len ako politickú zaležitosť, bez hlbšieho poznania kresťanskej náuky. A tak nečudo, že hoci formálne boli už kresťanmi, často u nich pretrvávali aj pohanské zvyky a v ich osobnom živote absentovala morálka.

Misijná práca sv. Cyrila a Metoda bola úplne iná. Vieru podávali ľudu, takže sa stávala zrozumiteľnou pre všetkých, a tiež sa usilovali, aby vychovali pre Slovienov vlastných vzdelancov. Bez tohto ich prístupu by sa kresťanstvo určite tiež postupne rozšírilo, ale trvalo by to omnoho dlhšie.

A napokon mimoriadnym ovocím ich pôsobenia a diplomatického prístupu v politike bolo zriadenie samostatnej cirkevnej provincie, podriadenej priamo pápežovi. To by sa bez nich určite neuskutočnilo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?