"Moji" pápeži (2.): Ján Pavol I.

Autor: Marian Vojtko | 16.2.2013 o 19:45 | (upravené 20.2.2013 o 2:45) Karma článku: 9,94 | Prečítané:  1029x

Tiahlo mi na desať, keď sa moje poznanie sveta, vďaka úmrtiu  pápeža Pavla VI., rozšírilo o informácie, týkajúce sa voľby pápeža. Takéto informácie sa nezískavali v škole. Tam sa vtedy slovo "pápež" mohlo spomenúť maximálne na dejepise v súvislosti s inkvizíciou, či krížiackymi výpravami (a ešte s korunováciou Karola Veľkého a Napoleona Bonaparta). Nezískavali sa ani z médií. Internet s múdrou Wiki ešte neexistoval, z rádia (na stanici Hvězda) som slovo "pápež" začul prvý raz 7. augusta 1978 v správe, že "včera zomrel pápež Pavol VI." A to bolo všetko. Žurnalistika sa venovala tomu, ako obetavo kombajnisti našich JRD pracujú vo dne - v noci, aby sme mali chlieb; ako sa plnia závery XV. zjazdu KSČ; ako sa darí v 6. päťročnici socialistickému hospodárstvu... A tak informácie na aktuálnu tému - akou bola vtedy voľba nového pápeža, sa dali získať len osobne z bezprostredného okolia, buď od rodičov, alebo na stretkách, ktoré sa už potajme v tom čase v Bratislave konali.

Tak som sa dozvedel, že pápeža volia kardináli. Kedysi v minulosti sa stávalo, že sa dlho nevedeli rozhodnúť, koho zvoliť. Niekedy sa voľba ťahala aj roky a Cirkev bola dlho bez pápeža.
Až raz, keď  konečne po takejto dlhej voľbe zvolili nového pápeža, ten sa postaral, aby sa už do budúcna voľby takto nenaťahovali. Nariadil, že zamknutým kardinálom tri dni budú dávať riadne jedlo a bude o nich vzorne postarané. Ak však za ten čas pápeža nezvolia, jedlo sa im obmedzí a zostanú len o chlebe a vode.
Toto by ich už malo prinútiť, aby sa s úspešnou voľbou poponáhľali.
Pôst má veru blahodárne účinky...

V auguste 1978 k takýmto tvrdým opatreniam prísť nemuselo. Nový pápež bol zvolený hneď v prvý deň konkláve 26. augusta.
Paul.jpgStal sa ním 65 ročný benátsky patriarcha kardinál Albino Luciani.

Pre mnohých ľudových "odborníkov na Vatikán" bola táto voľba prekvapením. Očakávalo sa, že nový pápež bude mať v priezvisku písmeno "r". Už dlhšiu dobu totiž platilo, že na stolci svätého Petra sa striedali pápeži s "r" a bez "r" v priezvisku:
Pius IX. - Mastai Ferreti
Lev XIII. - Pecci
Pius X. - Sarto
Benedkt XV. - Della Chesa
Pius XI. - Ratti
Pius XII. - Pacelli
Ján XXIII. - Roncalli
Pavol VI. - Montini
Ďalší pápež teda mal mať v mene "r". Očakávalo sa, že sa ním stane kardinál Siri.
Zvolením Lucianiho stratilo toto pravidlo platnosť.

Podobne od Pia IX. až po Pavla VI. platilo aj ďalšie pravidlo, že sa striedali pápeži štíhli a pri tele. Aj toto pravidlo voľba Lucianiho zrušila.

Aj keď sa teda nenaplnili očakávania, že fyziognómia nového pápeža bude podobná zavalitému Jánovi XXIII., predsa tomuto obľúbenému pápežovi bol Albino Luciani v niečom podobný. Bolo to jeho priateľským vystupovaním, dobrosrdečnosťou a tiež zmyslom pre humor.johnpaul.jpg

Verejnosť si nového pápeža veľmi rýchlo obľúbila.
Charakteristický je úsmev na jeho tvári, ktorý mu aj vyslúžil označenie "usmievavý pápež".

Jeho nástup na pápežský stolec priniesol niekoľko prekvapení a noviniek. Nezakladal si totiž na konvenciách a ceremóniách.

Ako prvý pápež v novodobých dejinách odmietol korunováciu. Uvedenie do pápežského úradu zjednodušil na prevzatie pália, ako znaku pastierskej úlohy.

Zrušil tiež pápežský pluralis maiestatis - používanie slova "MY" vo verejných prejavoch.

Prekvapil tiež voľbou pápežského mena - prvý raz v dejinách si pápež zvolil zložené meno. Menom Ján Pavol chcel vyjadriť svoje odhodlanie pokračovať v reformách Cirkvi, ktoré II. vatikánskym koncilom začali jeho predchodcovia Ján XXIII. a Pavol VI.
image002.jpg

Podľa bájneho tzv. Malachiášovho proroctva prináleží pápežovi Jánovi Pavlovi I. meno "De medietate lunae" (zo strednej fázy mesiaca).
A toto symbolické meno prekvapivo a nečakane naozaj vystihlo jeho pontifikát: Ten trval len jeden mesiac, presne 33 dní.

Ešte sme mali v pamäti správu o smrti Pavla VI. a nadšenie z nového pápeža bolo úplne čerstvé, keď svet zasiahla správa ako blesk (a neignorovali ju ani československé socialistické mediá), že v noci z 28. na 29. septembra zomrel na zlyhanie srdca pápež Ján Pavol I.

Táto správa bola skutočným šokom (abdikácia Benedikta XVI. sa s tým nedá ani porovnávať).
Hneď začalo vznikať množstvo konšpiračných teórií, napr. že pápež bol otrávený... Vraj odporcovia koncilových reforiem sa ho rozhodli odstrániť...
V skutočnosti sa už pápež istý čas sťažoval na zdravotné problémy. A pracovné vypätie v úrade hlavy Cirkvi si vyžiadalo napokon túto obeť.

Mŕtve telo pápeža bolo podľa vatikánskej tradície zabalzamované. Hoci predpisy zakazujú pitvu pápežovho tela, pre stále silnejúce hlasy konšpirátorov bolo napokon telo Jána Pavla I. podrobené pitve. Žiadna otrava ani iný vplyv zvonka na smrť pápeža sa nezistil. Konšpirátorov však ani to neuspokojilo. Vraj balzamovanie zakrylo stopy.

Ale i bez týchto konšpiračných teorií vyvolávala smrť pápeža v ľuďoch neistotu. Svet bol výrazne politicky polarizovaný, uprostred "studenej" vojny; aj vo vnútri Cirkvi sa po koncile profilovali rôzne prúdy a skupiny. Čo spôsobí náhla smrť pápeža? Ako ovplyvní ďalšie smerovanie Cirkvi a ako sa prejaví v celosvetovej politickej situácii?

Kardináli, ktorí sa len pred pár dňami vrátili domov po intronizácii nového pápeža, už si mohli v batožine len vymeniť bielizeň, a znova cestovať do Vatikánu na ďalšiu voľbu...

Bolo by však nerozumné, ak by náš pohľad na pontifikát Jána Pavla I. skončil len pri tom, aký bol krátky a aká prekvapivá bola jeho smrť. Jeho osobnosť si zaslúži určite väčšiu pozornosť.
luciani_08.jpg
Hoci arcibiskup Albino Luciani bol svetovej verejnosti takmer neznámy a ako pápež sa nestihol veľmi dostať do povedomia, bol naozaj osobnosťou, ktorá si zaslúži, že ju svet začal spoznávať a objavovať jej kvality i po smrti.


Svojím odporom k okázalým ceremóniám a spôsobom vyjadrovania, mohol na niekoho pôsobiť veľmi jednoducho. Napríklad, keď bol ustanovený za benátskeho patriarchu, na jeho jasnú a všetkým zrozumiteľnú kázeň poznamenal jeden z kanonikov: "To sú rečičky pre malé decká."
Keď počas príprav na oficiálne zahájenie jeho pápežskej služby konzultoval rôzne detaily s Mons. Martinom a Mons. Noemom, títo ceremoniári sa nevedeli dohodnúť, či má mať pápež v ruke biskupskú berlu, alebo ferulu - kopiju, zakončenú krížom. Ako sa dohadovali, pápež poznamenal: "Teraz si pripadám ako Buridanov nerozhodný osol."

Veľký údiv vyvolal jeho výrok: "Boh je Otcom, ale ešte viac Matkou."
Mnohí sa tiež divili jeho príhovorom pri audienciách, kde citoval Marka Twaina, Sainte-Beuveho, Trilussu, Chestertona, Verneho, či Carnegieho.

Rôzne osobnosti nielen citoval. Ako benátsky patriarcha písal články do Posla sv. Antona vo forme listov rôznym osobnostiam z histórie, ba i z literatúry. Písal napr. Dickensovi, Twainovi, Chestertonovi, Goethemu, Hippokratovi, Márii Terézii, kráľovi Dávidovi, sv. Františkovi Saleskému, ale i Figarovi a Pinocchiovi.
Tieto listy vyšli i knižne. Po jeho smrti to bolo už 4. vydanie, vtedy sa im dokonca dostalo aj prekladu do iných jazykov. To však vôbec nebolo autorovým zámerom, lebo obsah listov bol adresovaný obyvateľom severného Talianska a to nie len preto, že často používal citáty v miestnych nárečiach, a tak preklad už nie je autentický, ale zvlášť preto, že sa venoval otázkam, čo práve títo ľudia prežívali. Pri knižnom vydaní môže mať čitateľ niekedy ťažkosť pochopiť, na čo v konkrétnom liste autor narážal.

Písanie pre časopis bolo zrejme arcbiskupovi Lucianimu blízke, pretože ako sa raz vyjadril, keby sa nestal kňazom, urobil by kariéru ako novinár.

Nosil pri sebe zošit, do ktorého si zapisoval anekdoty. Tie potom používal v rozhovoroch i pri prejavoch.
Ešte ako kardinál povedal jednému anglickému mníchovi, žijúcemu v Ríme, túto príhodu:
- G. B. Shaw na premiéru svojho Pygmaliona pozval W. Churchilla a oznámil mu, že rezervoval niekoľko miest pre neho i pre jeho priateľov, "ak nejakých máte" - dodal.
Ministerský predseda mu odpovedal: "Môj drahý George. Srdečne ďakujem za tvoje úctivé a vzácne pozvanie. Žiaľ, dôležité vládne úlohy mi nedovoľujú vyhovieť môjmu vrúcnemu želaniu byť prítomný na tvojej premiére. Rád však prídem na reprízu - pokiaľ nejaká bude."
60855e0c62.jpg
Zmysel pre humor bol u Jána Pavla I. charakteristický.
Keď večer po svojom zvolení večeral s kardinálmi, jeden španielsky kardinál ho požiadal, či môže fajčiť. Ján Pavol I. na to povedal: "Áno, ale len biely dym!"

Na záver generálnej audiencie 13. septembra 1978 povedal:
- Vo Francúzsku v minulom storočí žil Frederik Ozanam, o ktorom jeho priateľ dominikán Lacordaire hovoril: "Je tak schopný a dobrý, že sa určite stane kňazom a dotiahne to až na biskupa!" Nestalo sa tak. Stretol jedno dobré dievča a oženil sa. Locardaire bol z toho sklamaný a povzdychol si: "Chudák Ozanam! Aj on padol pasce!"
O dva roky navštívil Lacordaire Rím a pápež Pius IX. mu udelil audienciu. "Poďte sem, otče," povedal mu pápež. "Ja som si vždy myslel, že Ježiš ustanovil sedem sviatostí. A teraz prichádzate Vy a úplne ničíte moje predstavy: Tvrdíte totiž, že Boh ustanovil šesť sviatostí a jednu pascu. Pozor, otče, to nie je pasca, ale veľká sviatosť!"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?