"Moji" pápeži (1.): Pavol VI.

Autor: Marian Vojtko | 15.2.2013 o 7:01 | (upravené 16.2.2013 o 20:24) Karma článku: 11,46 | Prečítané:  538x

Rezignácia Svätého Otca je pre médiá ako májový dážď pre polia. Vďaka blogo-priestoru sa už k tejto téme vyjadrili mnohí. Často zaznieva slovo "šok", a viackrát som počul i o "zneistení". Uvažoval som, že napíšem článok, v ktorom poukážem na to, že pre veriaceho človeka by táto správa nemala byť šokom, i keď prekvapením jednoznačne bola; a že pre dôverujúceho v Božie riadenie v žiadnom prípade neznamená vzniknutá situácia "zneistenie", ale len novú skúsenosť v živote Cirkvi. Potom som si ale uvedomil, že nie je potrebné písať článok o tom, čo sa dá vyjadriť jednou vetou. A tak som sa rozhodol zaspomínať na pápežov, ktorí na čele Cirkvi doprevádzali môj doterajší život. Začnem tým, ktorý bol pápežom počas prvých desiatich rokov môjho života: Pavlom VI.

Ako dieťa som veľmi nevnímal, že existuje nejaký pápež.
A nebolo to len tým detským vnímaním sveta, keď človeku je bližšia živočíšna ríša a rozprávky, než svet dospelých; ale bolo to aj absenciou skúsenosti.

Vtedy dieťa nemalo šancu uvidieť v televízii či na obrázku pápeža, ba ani biskupa. I birmovať chodili miesto biskupov preláti, lebo biskupov sme v socialistickom Československu takmer ani nemali.PopePaulVI_02.jpg

Napriek tomu som Pavla VI. videl v televízii, keď som mal nejakých 4-5 rokov, hoci som ešte nechápal, kto to pápež je.
Vďaka čiernobielej televízii a anténe, ktorá síce zrnite a s množstvom "duchov", ale predsa chytila signál viedenskej televízie, mohli moji rodičia sledovať slávnostné požehnanie "Urbi et orbi" z Ríma.
Otec nám vysvetľoval, že ten ujo so špicatou čapicou, to je Svätý Otec - pápež.
p6tiara.jpg
Keď som už bol o niečo starší a už ma začal zaujímať aj svet veľkých, zaujalo ma z otcovho rozprávania, že pápeži kedysi nenosili tú špicatú biskupskú čiapku, ale trojitú zlatú korunu, ktorá sa volá tiara. Ale pápež Pavol VI. sa rozhodol túto korunu predať a peniaze, ktoré za ňu dostal, venoval na pomoc chudobným.
(Na obrázku vpravo sa Pavol VI. vzdáva tiary - prináša ju ako dar chudobným na oltár v bazilike sv. Petra.)

V lete 1978 som si užíval prázdniny s rodičmi a sestrou na chate pri jazere. Voda a les. Do obchodu či v nedeľu na omšu 2 km peši do osady. Jediné spojenie so svetom bolo rádio. Ale nepotrebovali sme ho, zväčša bolo vypnuté.
Pravidelne sa zapínalo len večer pri opekaní špekáčkov. Najprv štvrťhodinka českého a potom ďalšia slovenkého vysielania Vatikánskeho rozhlasu. Kým sme my otáčali na paliciach v plameni špekáčky, otec otáčal rádiom a zápasil tak s neúnavnými rušičkami, ktoré nás mali uchrániť pred "imperialistickou štvavou propagandou".
Tak to bolo i 6. augusta, keď napriek zavýjavému spevu rušičiek zaznela šokujúca informácia: "Dnes si všemohúci Boh povolal do večnosti Svätého Otca pápeža Pavla VI..."
Rodičov, ktorí už zažili Pia XII. i Jána XXIII., to až tak nezaskočilo ako mňa - chlapča, ktorému tiahlo na desať rokov, a ktoré ešte len objavovalo svet a jeho tajomstvá.
Čo teraz bude, keď nemáme pápeža?
Ako bude cirkev ďalej fungovať?
Nebude to už koniec sveta?
A tak som sa dozvedal nové informácie: Že existujú akýsi kardináli, ktorí sa zídu v Ríme, a budú voliť nového pápeža. Zamknú ich a nepustia, kým ho nezvolia. Znamenie, že ho zvolili dajú bielym dymom...
Pre dnešné deti v záplave informácii už nie je problém sa o tomto všetkom dozvedieť z médií, či z internetu.
Vtedy to bolo čarovné spoznávanie tajuplných zákutí sveta, v ktorom žijeme.

Toľko moja skúsenosť s prvým pápežom môjho života.
Neskôr som sa toho o ňom a o jeho pontifikáte podozvedal viac. Nie je cieľom tohto článku podať obsažnú analýzu pápeža, to sa dá aj v gúgli vyhľadať.

Predsa však pridám zopár perličiek:

Už od mladosti mal Giovanni Battista Montini (neskorší Pavol VI.) rád humor, ktorý bol akoby vyjadrením viery - humor, ktorý relativizuje skutočnosti tohoto pomíňajúceho sveta a rozvíja v ľuďoch vedomie absolútna.

Mons. Montini od r. 1922 pracoval na štátnom sekretariáte Vatikánu. Už predtým niekoľko rokov žil v Ríme. V jednom liste príbuzným z r. 1929 charakterizoval všeobecnú atmosféru Ríma ako prostredie "nasýtené veľkými myšlienkami a malými klebetami."
koncil.jpg
Za pontifikátu Pia XII., keď bol Mons. Montini zástupcom štátneho sekretára Vatikánu, zbadali ho raz, ako ide popri bazilike sv. Petra s akousi starou pani a nesie jej dve veľké tašky. Mysleli si, že sprevádza nejakú príbuznú, ktorá prišla na návštevu. Aké bolo však prekvapenie, keď sa dozvedeli, že tú pani Mons. Montini stretol náhodou, a keď videl, aké má problémy s batožinou, tak sa ponúkol, že jej pomôže.

V jednom spise, ešte prv než sa stal pápežom, vyjadril takýto názor na tému evanjelizácie:
"Nie je potrebné hovoriť nové veci, ale hovoriť novým spôsobom."

Postoj Pavla VI. k materiálnym cennostiam jasne vyjadril darovaním svojej tiary pre chudobných.
Raz mu prefekt pápežského domu Mons. Martin priniesol ruženec s prosbou, aby ho požehnal. Pritom podotkol: "Svätý Otče, ten ruženec je zo zlata."
"Aspoň bude na ňom to požehnanie lepšie držať," zareagoval pápež.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Keby moc strednej Európy vládla aj na západe, Únia by už nebola

Havlíček cestoval do Ruska a konštatoval, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

KOMENTÁRE

Rakúskemu kancelárovi je smutno z vlastných rečí

Je lepšie, keď tak hovorí kancelár, než by to mali byť po voľbách ultrapravičiari?


Už ste čítali?