"Moji" pápeži (1.): Pavol VI.

Autor: Marian Vojtko | 15.2.2013 o 7:01 | (upravené 16.2.2013 o 20:24) Karma článku: 11,46 | Prečítané:  524x

Rezignácia Svätého Otca je pre médiá ako májový dážď pre polia. Vďaka blogo-priestoru sa už k tejto téme vyjadrili mnohí. Často zaznieva slovo "šok", a viackrát som počul i o "zneistení". Uvažoval som, že napíšem článok, v ktorom poukážem na to, že pre veriaceho človeka by táto správa nemala byť šokom, i keď prekvapením jednoznačne bola; a že pre dôverujúceho v Božie riadenie v žiadnom prípade neznamená vzniknutá situácia "zneistenie", ale len novú skúsenosť v živote Cirkvi. Potom som si ale uvedomil, že nie je potrebné písať článok o tom, čo sa dá vyjadriť jednou vetou. A tak som sa rozhodol zaspomínať na pápežov, ktorí na čele Cirkvi doprevádzali môj doterajší život. Začnem tým, ktorý bol pápežom počas prvých desiatich rokov môjho života: Pavlom VI.

Ako dieťa som veľmi nevnímal, že existuje nejaký pápež.
A nebolo to len tým detským vnímaním sveta, keď človeku je bližšia živočíšna ríša a rozprávky, než svet dospelých; ale bolo to aj absenciou skúsenosti.

Vtedy dieťa nemalo šancu uvidieť v televízii či na obrázku pápeža, ba ani biskupa. I birmovať chodili miesto biskupov preláti, lebo biskupov sme v socialistickom Československu takmer ani nemali.PopePaulVI_02.jpg

Napriek tomu som Pavla VI. videl v televízii, keď som mal nejakých 4-5 rokov, hoci som ešte nechápal, kto to pápež je.
Vďaka čiernobielej televízii a anténe, ktorá síce zrnite a s množstvom "duchov", ale predsa chytila signál viedenskej televízie, mohli moji rodičia sledovať slávnostné požehnanie "Urbi et orbi" z Ríma.
Otec nám vysvetľoval, že ten ujo so špicatou čapicou, to je Svätý Otec - pápež.
p6tiara.jpg
Keď som už bol o niečo starší a už ma začal zaujímať aj svet veľkých, zaujalo ma z otcovho rozprávania, že pápeži kedysi nenosili tú špicatú biskupskú čiapku, ale trojitú zlatú korunu, ktorá sa volá tiara. Ale pápež Pavol VI. sa rozhodol túto korunu predať a peniaze, ktoré za ňu dostal, venoval na pomoc chudobným.
(Na obrázku vpravo sa Pavol VI. vzdáva tiary - prináša ju ako dar chudobným na oltár v bazilike sv. Petra.)

V lete 1978 som si užíval prázdniny s rodičmi a sestrou na chate pri jazere. Voda a les. Do obchodu či v nedeľu na omšu 2 km peši do osady. Jediné spojenie so svetom bolo rádio. Ale nepotrebovali sme ho, zväčša bolo vypnuté.
Pravidelne sa zapínalo len večer pri opekaní špekáčkov. Najprv štvrťhodinka českého a potom ďalšia slovenkého vysielania Vatikánskeho rozhlasu. Kým sme my otáčali na paliciach v plameni špekáčky, otec otáčal rádiom a zápasil tak s neúnavnými rušičkami, ktoré nás mali uchrániť pred "imperialistickou štvavou propagandou".
Tak to bolo i 6. augusta, keď napriek zavýjavému spevu rušičiek zaznela šokujúca informácia: "Dnes si všemohúci Boh povolal do večnosti Svätého Otca pápeža Pavla VI..."
Rodičov, ktorí už zažili Pia XII. i Jána XXIII., to až tak nezaskočilo ako mňa - chlapča, ktorému tiahlo na desať rokov, a ktoré ešte len objavovalo svet a jeho tajomstvá.
Čo teraz bude, keď nemáme pápeža?
Ako bude cirkev ďalej fungovať?
Nebude to už koniec sveta?
A tak som sa dozvedal nové informácie: Že existujú akýsi kardináli, ktorí sa zídu v Ríme, a budú voliť nového pápeža. Zamknú ich a nepustia, kým ho nezvolia. Znamenie, že ho zvolili dajú bielym dymom...
Pre dnešné deti v záplave informácii už nie je problém sa o tomto všetkom dozvedieť z médií, či z internetu.
Vtedy to bolo čarovné spoznávanie tajuplných zákutí sveta, v ktorom žijeme.

Toľko moja skúsenosť s prvým pápežom môjho života.
Neskôr som sa toho o ňom a o jeho pontifikáte podozvedal viac. Nie je cieľom tohto článku podať obsažnú analýzu pápeža, to sa dá aj v gúgli vyhľadať.

Predsa však pridám zopár perličiek:

Už od mladosti mal Giovanni Battista Montini (neskorší Pavol VI.) rád humor, ktorý bol akoby vyjadrením viery - humor, ktorý relativizuje skutočnosti tohoto pomíňajúceho sveta a rozvíja v ľuďoch vedomie absolútna.

Mons. Montini od r. 1922 pracoval na štátnom sekretariáte Vatikánu. Už predtým niekoľko rokov žil v Ríme. V jednom liste príbuzným z r. 1929 charakterizoval všeobecnú atmosféru Ríma ako prostredie "nasýtené veľkými myšlienkami a malými klebetami."
koncil.jpg
Za pontifikátu Pia XII., keď bol Mons. Montini zástupcom štátneho sekretára Vatikánu, zbadali ho raz, ako ide popri bazilike sv. Petra s akousi starou pani a nesie jej dve veľké tašky. Mysleli si, že sprevádza nejakú príbuznú, ktorá prišla na návštevu. Aké bolo však prekvapenie, keď sa dozvedeli, že tú pani Mons. Montini stretol náhodou, a keď videl, aké má problémy s batožinou, tak sa ponúkol, že jej pomôže.

V jednom spise, ešte prv než sa stal pápežom, vyjadril takýto názor na tému evanjelizácie:
"Nie je potrebné hovoriť nové veci, ale hovoriť novým spôsobom."

Postoj Pavla VI. k materiálnym cennostiam jasne vyjadril darovaním svojej tiary pre chudobných.
Raz mu prefekt pápežského domu Mons. Martin priniesol ruženec s prosbou, aby ho požehnal. Pritom podotkol: "Svätý Otče, ten ruženec je zo zlata."
"Aspoň bude na ňom to požehnanie lepšie držať," zareagoval pápež.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?