Ľudia očakávali narodenie vládcu sveta

Autor: Marian Vojtko | 25.12.2011 o 7:00 | (upravené 25.12.2011 o 15:16) Karma článku: 5,38 | Prečítané:  645x

Je tomu 200 rokov, čo sa v roku 1811 narodil chlapček, o ktorom si všetci mysleli, že bude predurčený k tomu, aby sa stal veľkým európskym panovníkom a možno aj vládcom sveta.

V tom čase bol Napoleon Bonaparte na vrchole svojej moci a slávy, a zdalo sa, že mu ku šťastiu nechýba nič – okrem jediného: dediča.

Jeho manželka Jozefína, o niekoľko rokov staršia od neho, hoci mala deti z prvého manželstva, Napoleonovi potomka neporodila. Potom, ako mu milenka Eleonóore Denuelleová porodila nemanželské dieťa zistil, že z jeho strany problém neplodnosti nie je.
Preto sa s Jozefínou rozviedol a zobral si za ženu dcéru rakúskeho cisára Máriu Lujzu Habsburskú. František I. Habsburský bol po prehratej bitke pri Slavkove nútený podpísať v Bratislave mier s Napoleonom. A tak teraz či chcel, alebo nie, musel mu dať svoju dcéru.

Keď Mária Lujza otehotnela, Napoleon zažíval veľkú radosť. Všetko pripravil na dôstojné privítanie následníka trónu: koliska.jpgKolíska zo vzácnych a drahých materiálov, desiatky vyšívaných periniek, stovky detských hodvábnych oblečení a ešte množstvo ďalších prepychových vecí.
Keď už mal nastať pôrod, všetci ho v napätí očakávali. V kráľovskom paláci Louvres sústavne bolo k dispozícii 22 slávnostne oblečených významných šľachticov, ktorí mali byť svedkami pôrodu, aby dosvedčili, že dieťa je naozaj Napoleonovým potomkom.
Pôrodné bolesti prišli na Máriu Lujzu, keď sa prechádzala v záhradách pri kráľovskom paláci. Hneď jej bola poskytnutá najlepšia starostlivosť lekárov.
Napriek tomu bol pôrod komplikovaný, pretože dieťa bolo vzpriečené. Chlapček sa narodil až na druhý deň okolo 9. hodiny a zdalo sa, že to neprežije, lebo nedýchal.
Po chvíli sa však predsa prebral k životu.
Jeho narodenie oznámilo Parížu 101 delostreleckých sálv a hlahol zvonov na všetkých kostoloch.

Keďže život dieťaťa bol ohrozený, ešte v ten istý deň ho aj pokrstili a dostal meno Napoleon František Jozef Karol.
Jeho otec cisár Napoleon ho hneď vymenoval za rímskeho kráľa a starý otec František I. Habsburský, rakúsky cisár, mu udelil rád svätého Štefana.
Vyslanci mnohých panovníkov prinášali do paláca vzácne dary pre novonarodeného budúceho cisára.
Hoci bol chlapček už pokrstený, Napoleon sa s tým neuspokojil a o niekoľko týždňov sa musel krst v katedrále zopakovať so všetkou pompéznosťou a slávou.

Napriek tomuto všetkému sa chlapček vladárom nestal a jeho život možno označiť za tragédiu.
Keď mal 4 roky, jeho otec utrpel porážku, ktorá ho pripravila o vládu. Pred svojou abdikáciou síce ešte narýchlo vymenoval svojho štvorročného syna za nového cisára Napoleona II. Avšak tento titul mu patril len 15 dní.
napoleonII.jpgNapoleona poslali do vyhnanstva, chlapcovej matke určili ako miesto pobytu severné Taliansko a chlapec bol vychovávaný u starého otca na viedenskom cisárskom dvore. Francois sa zmenil na Franza, musel hovoriť po nemecky, jeho francúzskych vychovávateľov poslali preč a pri výchove sa snažili, aby z neho vymazali akýkoľvek vzťah k Napoleonovi.
Napriek všetkej snahe, alebo práve preto, chlapec si otca zidealizoval. S obdivom študoval o jeho vojenských ťaženiach.
Lenže zlatá klietka, v ktorej žil, mu popri výbornom vzdelaní neumožnila nič, len sa oddať pijatike a nezriadenej zábave.
Tento životný štýl mu veľmi rýchlo podlomil zdravie a tak ako 21 ročný zomrel na tuberkulózu.



betlehem.jpgV tomto čase oslavujeme narodenie skutočného vládcu sveta - Božieho Syna. Prišiel pred vyše dvetisíc rokmi, ale bez pompézneho vítania a osláv. Práve naopak, "prišiel medzi svojich a vlastní ho neprijali". Všetky dvere Betlehema zostali pred ním zavreté. Nielen že sa nenarodil v kráľovskom paláci, ale ani len v obyčajnej izbe. Musel sa uspokojiť s maštaľou. Nemal kolísku z drahého dreva, slonoviny a zlata. Vlastne nemal žiadnu kolísku, ale len jasle - kŕmidlo pre zvieratá. Pri jeho narodení nezazneli salvy a zvony. Ale Boh poslal anjelov, ktorí mu spievali na slávu. Nevítali ho šľachtici a vyslanci panovníkov, ale len pastieri - spodina vtedajšej spoločnosti. A okrem nich zrejme aj zopár dobrých ľudí, ktorým to určite nedalo, keď sa dozvedeli o rodičke, a utekali poskytnúť pomoc. A tak práve tí, ktorí Božieho Syna vítali nerobili to z povinnosti, či z vypočítavosti, ale z čistého, úprimného a vnímavého srdca.

kostol.jpgV dnešnú noc sa mnohí išli pokloniť Kráľovi Kráľov. Nie však do maštale kdesi za mestom ako pastieri, lež do slávnostne vyzdobených kostolov. Ten istý Kristus, ktorý ako malé dieťa bol v Betlehemskej maštalke, je prítomný aj v našich chrámoch. Prečo za ním prichádzame? Niekto možno zo zvyku, pre tradície, niekto azda z pocitu povinnosti, iný z túžby po emotívnom zážitku. To všetko je však úboho málo.
Jedine vtedy je naša motivácia správna, ak nás tam vedie čisté srdce a naša túžba svoje srdce mu darovať.


Všetkým ľuďom dobrej vôle prajem požehnané Vianoce!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?