Arogancia moci a absencia morálky

Autor: Marian Vojtko | 10.11.2011 o 7:01 | (upravené 10.11.2011 o 8:34) Karma článku: 6,23 | Prečítané:  726x

Za socializmu si ľud zvyčajne nemohol otvoriť ústa voči papalášom. Ak to niekto skúsil, dostal... (nielen po ústach). Avšak boli aj výnimky, napríklad ak prišlo k zdražovaniu (zvlášť základných potravín, či detského oblečenia). Tu bolo kritizovanie tolerované, azda preto, že ľudia vybili svoje emócie, a na ideové, či politické témy už energie nezvýšilo. Veľké pobúrenie v kotline praotca Čecha vyvolalo zdraženie piva. To sa dotklo nielen peňaženiek, ale aj národnej hrdosti našich západných bratov. Po pražských múroch sa vtedy objavovali nápisy: "Lepší pershing v zahradě, jako Slovák na hradě." V tomto slogane sa spojila ideológia studené války s averziou voči československy mluvícimu prezidentovi súdruhovi Husákovi.

husak2.jpgČi sa to súdruha prezidenta dotklo, neviem.
Možno to bolo sociálne cítenie, ktoré v ňom upevnila skúsenosť socialistického väzenia, lebo keď politbyro rozhodlo o zdražení detského oblečenia, zásadne sa postavil proti.
Verejne sa vyjadril, že zakiaľ je on v úrade, detské oblečenie nezdražie.

No, ani kumulovaná moc prezidenta ČSSR a generálneho tajomníka UV KSČ, ani vrúcne bozky s Brežnevom nestačili, aby obhájil svoje rozhodnutie.

A tak to urobil priam šalamúnsky: na čas, kedy sa realizovalo predmetné zdraženie, si zobral dovolenku. Tak splnil svoje vyhlásenie, že sa to nestane, zakiaľ je v úrade.
Po pár týždňoch regenerácie sa do úradu spokojne vrátil aj s regenerovaným svedomím.

Z danej príhody možno konštatovať:
1) Ani v totalite si ten, kto mal v rukách najväčšiu moc, nemohol robiť, čo sám chcel.
2) Aj keď samotný režim bol totálne amorálny, od jednotlivých ľudí sa žiadalo morálne konanie, a aj ten, kto mal v rukách moc, sa snažil zachovať aspoň čriepky morálky (alebo aspoň vedel, čo je pocit hanby).

Keď po troch rokoch Vaška na hradě sme získali znovu prezidenta Slováka, bola to figúrka v rukách totalitného dinosaura, ktorý sa hral na demokratického otca Slovenskej republiky.
Napokon sa táto figúrka rozhodla prekročiť svoj tieň. Vtedy ju druhá najvyššia ústavná funkcia nazvala v parlamente do mikrofónu "starým ...ujom". A tretia najvyššia ústavná funkcia jej dala namontovať oproti úradu hodiny, odpočítavajúce čas do konca funkčného odobia.

meciar2.jpgTen očakávaný okamih nastal. Kreslo prezidenta sa uvoľnilo. S týmto kreslom však je spojená absolútne nekotrolovaná moc udeľovať odpustky (či vlastne amnestie).
A tie veru po samoúnose prezidentovho syna a samovýbuchu policajta, ktorý k tomu mal čo povedať, boli potrebné ako letný dážď.
Vladimír LenOn si nemohol takúto príležitosť nechať ujsť. Nemal však šancu dostať sa k tejto moci riadnou cestou, a tak ju získal úskokom: stačilo v parlamente zablokovať voľbu prezidenta a počkať si, kým pri vakantnosti tejto funkcie prejdú prezidentské právomoci na predsedu vlády.
A tak tento samozvaný prezident mohol amnestovať skutky, ktoré sú zločinmi najhrubšieho zrna.
Vraj tým chcel pomôcť spoločnosti.
Lenže akej spoločnosti? Či koho spoločnosti?

Keď boli únos i vražda zametené pod koberček práva a spravodlivosti, mohol sa najvyššieho úradu v štáte ujať ten, ktorý predtým úžasne zveladil (zadĺžil) Košice, aby sa mohol v pokoji venovať kutiu rýlov, pitiu drienkovice, lovu anakond, nahrávaniu cédečiek a podávaniu žalôb na lekárov, ktorí sa mu snažili zachrániť život. Keď už rýlov bolo dosť, drienkovica sa vypila, podarilo sa utiecť zákerným amazónskym indiánom i hrobárovi z lopaty, odišiel na zaslúžený odpočinok.

gasparovic2.jpgZ vôle ľudu si na najvyšší post zasadol nám už dobre známy starý ujo, ktorý sa medzičasom svojmu vodcovi tiež vzoprel. Ten už musel prvé husle Slovenska prenechať naSMERovanej mladej garde, a v jej blahovôli už len dožíval. To, že zradca, ktorý jedol jeho chlieb, a potom zdvihol proti nemu pätu, sa stal prezidentom, niesol veľmi ťažko. Ešte viac však škrípal zubami, keď tento nestranícky prezident prejavil svoje city, že jeho srdce SMERuje k novému Vodcovi tretieho tisícročia.
Kým za predsedovania v parlamente po boku starého Vodcu na premiérskom poste, pani Spravodlivosť riadne potrápili, že až ronila horké slzy, s novým Vodcom na premiérskom poste, ju zrazili na kolená.
Ba vďaka bačovaniu na Najvyššom súde ešte hlbšie.
Spolu s pani Justíciou však treba umlčať aj jej sestru Prokuratúru a zviazať jej ruky.
Generál u pani Prokuratúry sa asi nechal inšpirovať Putinom: keď už nemohol pokračovať v úrade, dosadil tam svojho človeka a riadi ho z druhého miesta.
Čo na tom, že tam demokraticky už mal sedieť a robiť poriadok niekto iný?
A starý ujo váha. Vlastne neváha. Čaká... Čaká? Na čo?
Vraj, kým sa vyjadrí Ústavný súd.
Ústavný súd sa vyjadril. A prezident čaká. Vlastne nečaká. Vraj premýšľa... O čom?


O pár dní uplynie 20 rokov od smrti Gustáva Husáka.
Keď bol prezidentom, nevidel som žiaden dôvod, aby som si ho vážil, hoci jeho obraz visel všade a bol aj na listových i pohľadnicových známkach.
Začínam mať však pocit, že bol morálne omnoho vyššie, ako tí, čo prišli po ňom. Zdá sa, že demokracia dáva moci punc amorálnosti a neobmedzenej svojvôle.

Dožijeme sa raz prezidenta, ktorý bude svojmu úradu robiť česť?
Prezidenta, o ktorom budeme môcť s hrdosťou povedať, že nás reprezentuje?
Prezidenta, ktorý bude poznať hlas svedomia a podľa neho konať?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?