1. máj a nedeľa

Autor: Marian Vojtko | 1.5.2011 o 15:03 | (upravené 1.5.2011 o 21:54) Karma článku: 4,02 | Prečítané:  1054x

Prvý máj bol jeden z tých obľúbených dní, kedy nebolo treba ísť do školy. Ak však pripadol na sobotu alebo nedeľu, stratili sme deň voľna. (Úplne najsamhoršia kombinácia bola 1. máj - sobota, 9. máj - nedeľa. Vtedy sme stratili dva dni voľna.) Pamätám si, že raz ako škôlkara ma rodičia zobrali do prvomájového sprievodu. Nechápal som, prečo sa na ceste tlačí toľko ľudí, keď mňa vždy učili, že chodiť sa má po chodníku a nie po ceste. A tá palička s divnou parochňou z bielych, modrých a červených papierových pásikov, čo mi dali do ruky... ?

maj2a.JPGAko žiak som sprievody videl len v televíznom prenose, nik ma nenútil tam ísť.

Iná situácia bola na gymnáziu, tam to bolo dobrovoľno-povinné. Našťastie naša škola tvorila sprievod v dolnej časti námestia SNP, takže sme ani okolo tribúny nešli. Vypočuli sme si (či skôr prestáli) prejav nejakého papaláša, urobili čelom vzad a len čo sa sprievod pohol, už sme boli na jeho konci. Len prejsť na Šafko - a na prvý autobus, smer domov.
Keď som bol maturant, bol som rozhodnutý nehlásiť sa na VŠ a rozšíriť rady pracujúcich (tak prečo by som mal ísť oslavovať sviatok práce?). Súdruhovia profáci ma nemali čím vydierať (veta: "nedostaneš odporúčanie na VŠ!").
30. apríla sme mali na školskom dvore nácvik nástupu do sprievodu. Súdruh Št., profesor telocviku a brannej výchovy dostal od ktoréhosi donášača z triedy echo, že som sa vyjadril, že do sprievodu nepôjdem. Preto ma pred nastúpenými spolužiakmi poveril doniesť do sprievodu zástavu. Hneď mi ju aj strčil do ruky.
Ej, to bolo škodoradostných pohľadov...maj4a.JPG
Keď však nácvik nástupu skončil, odchytil som v šatni triednu predsedníčku SZM - dievča s uvedomelým a zodpovedným prístupom, a oznámil som jej, že prenechávam túto čestnú zodpovednosť jej. Zástavu som oprel v šatni a odišiel som so slovami, že je na nej, či škola bude mať v sprievode zástavu.


Keď v roku 1988 pripadol prvý máj na nedeľu, je logické, že ma ako pracujúceho človeka ani nenapadlo ísť oslavovať sviatok práce.
Skôr som chcel ako mladý kresťan ísť oslavovať Boha do kostola. Lenže...
Bol to rok 1988 - od slávnej sviečkovej manifestácie ubehlo len 5 týždňov.
Súdruhovia sa báli...
Čo keď im kresťania pôjdu manifestovať do kostolov a sprievod bude prázdny???
A tak vyšlo nariadenie, že kostoly musia byť od 8.00 zatvorené. Omše buď skoro ráno, alebo až večer.
Jasné, že toto opatrenie ma do sprievodu nepritiahlo.maj0a.JPG
Po rannej omši, keď sa dvere kostolov povinne pozatvárali, rozmýšľal som, čo s načatým dňom?
Jediný televízny program - priamy prenos zo sprievodov v mestách ČSSR a v Moskve ma nezaujímal.
Tak som sa rozhodol ísť bicyklom na Hlbokú cestu k Lurdskej jaskynke.
Ako som prechádzal bočnými uličkami Bratislavy, aby som sa vyhol hlavnej trase sprievodu, naskytol sa mi jeden zaujímavý pohľad: nastúpené jednotky v prilbách a s plexisklami, vozidlá s mrežovou zábranou vpredu a vodné delá.
Po "Bratislavskom veľkom piatku" už radšej nič nechceli podceniť.
Takto sa súdruhovia báli svojich pracujúcich.

Darmo, keď sa zavrú kostoly, poriadok sa musí vynucovať silou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?