Pomazanie v Betánii

Autor: Marian Vojtko | 16.4.2011 o 12:00 | (upravené 16.4.2011 o 21:00) Karma článku: 4,39 | Prečítané:  1200x

Po vzkriesení Lazára, odišiel Ježiš na niekoľko dní do Efraimského pohoria. Medzi ľuďmi, ktorí prichádzali na Veľkonočné sviatky do Jeruzalema sa rozprávalo o zázraku, a diskutovali medzi sebou, či Ježiš príde do Jeruzalema, lebo počuli o rozhodnutí veľrady, že ho chcú zabiť. Mnohí chodili aj do Betánie, aby videli Lazára, a tak sa veľrada uzniesla, že treba zabiť aj jeho. Ježiš sa do Betánie vrátil týždeň pred Veľkou nocou.

Udalosť, ktorá sa vtedy odohrala, opisujú evanjeliá Matúšovo a Markovo takmer zhodne, a tiež Jánovo, ktoré sa však zameriava na iné detaily.

V Betánii pripravili pre Ježiša hostinu v dome istého Šimona Malomocného. Podľa prímenia sa dá usudzovať, že tento Šimon bol uzdravený z malomocenstva, možno samým Ježišom.

Ján uvádza, že Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Prítomné boli aj Lazárove sestry. Tie sa teraz v Jánovom evanjeliu prejavujú v tých svojich charakteristických črtách, ako ich poznáme u Lukáša (Lk 10.39-40): Marta obsluhovala a Mária pri Ježišových nohách.

maria1.jpgMária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.

Matúšovo a Markovo evanjelium túto Máriu neuvádzajú menom. Od Jánovho podania udalosti sa odchyľujú v detaile, že Ježišovi týmto olejom pomazala hlavu.Tento rozdiel však nie je rozpor. Je možné, že olej použila i na pomazanie jeho hlavy i nôh. (Porov Lk 7,46)

Nato sa niektorí učeníci začali na ňu hnevať a vyčítať jej, že takto premrhala drahý olej. Mohli ho radšej predať za tristo denárov a tie rozdať chudobným.
Ján pridáva, že to bol konkrétne Judáš. A vysvetľuje, že to povedal nie preto, že by sa mu jednalo o chudobných, ale že bol zaťažený na peniaze. Mal na starosti mešec so spoločnými úsporami, a Ján ho v tejto súvislosti označuje za zlodeja. Zrejme si z toho mešca potajme bral.

Keď Ježiš zbadal, že sa Márii ušli výčitky, zareagoval: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
(Mt 26,6-13; Mk 14,3-9; Jn 12,1-8)

Táto udalosť sa stala v sobotu večer, pred Ježišovým slávnostným vstupom do Jeruzalema.



Tri ženy, alebo jedna?magdalena.JPG
V stredoveku sa na základe niektorých podobností a nedostatočných znalostí vytvorila tradícia, ktorá stotožnila Lazárovu sestru Máriu s Máriou Magdalénou a s hriešnicou, ktorá plakala pri Ježišových nohách (Lk 7,36-50).

Stotožnenie týchto troch žien do jednej osoby je však omylom:

Lazárovu sestru Máriu spomínajú menom evanjelisti Lukáš a Ján. Obaja menom spomínajú aj Máriu Magdalénu. Nenachádzame žiaden náznak, že by sa malo jednať o tú istú osobu. Spoločné majú meno, i to, že obe prejavujú dôverný vzťah k Ježišovi. Kým však Mária Magdaléna pochádzala z galilejskej Magdaly (čo prezrádza jej prímenie), Lazárova sestra Mária bola júdejskej Betánie. Mária Magdaléna doprevádzala Ježiša na jeho cestách, bola v jeho sprievode (Lk 8,1-2), kým Mária z Betánie sa zdržiavala doma (Jn 11,2-3).

Kajúcnu ženu, ktorá plakala pri Ježišových nohách, spomína len Lukáš (Lk 7,36-50). Častokrát sa stotožňuje s Máriou Magdalénou, o ktorej Lukáš píše, že z nej vyšlo sedem zlých duchov. (Lk 8,2) Tento výraz však môže rovnako znamenať, že ju Ježiš oslobodil od hriechov predošlého života, ako aj že ju uzdravil z nejakej veľmi ťažkej choroby, a rovnako môže znamenať oslobodenie z posadnutosti. Predpoklad, že by ona bola kajúca sa hriešnica spochybňuje fakt, že v príbehu o hriešnici sa jej meno nespomína. Máriu Magdalénu však Lukáš vzápätí pri ďalšej správe uvádza menom.

Stotožňovanie kajúcnice s Lazárovou sestrou Máriou zase spôsobilo niekoľko rovnakých faktorov v týchto príbehoch. Pomazanie Ježiša v Betánii uvádzajú všetky evanjeliá okrem Lukášovho, udalosť s kajúcnou ženou zase uvádza iba Lukáš.
Obidve udalosti sa stali v dome muža menom Šimon. Hriešnica prišla za Ježišom do domu farizeja, ktorého Ježiš oslovuje menom Šimon. A Mária Ježiša pomazala v dome Šimona Malomocného. Meno Šimon bolo veľmi časté a tak táto zhoda mien nie je až taká veľká náhoda (len evanjeliá a Skutky uvádzajú 11 mužov tohto mena).
Pritom hostinu u farizeja Šimona Lukáš lokalizuje do Galiley, kým Šimon Malomocný býval v Betánii, teda v Júdei.
Ďalšia podobnosť je v konaní žien. Kajúcnica pristúpila zozadu k Ježišovým nohám, zmáčala ich svojimi slzami, utierala svojimi vlasmi a natierala voňavým olejom. Mária pomazala voňavým olejom Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi.
Tým sa však všetka podobnosť končí. Rozdiel je, že Mária bola účastníčkou hostiny (Marta obsluhovala), kým hriešnica sa votrela cudzieho domu. Mária natiera Ježišovi nohy (a aj hlavu) v atmosfére dôverného priateľstva, kajúcnica prejavuje žiaľ nad svojím životom a túži po odpustení.
A napokon Máriu Lukáš uvádza vo svojom evanjeliu menom, kým kajúcna žena zostáva neznáma.


Ježiš prijímal i tieto prejavy zo strany žien, hoci u niekoho mohli vyvolávať rozpaky, či až pohoršenie. Ježiš totiž na tieto ženy nepozeral očami muža, ale očami Spasiteľa. On videl do srdca a tak mohol bez problémov prijať i takýto prejav lásky, lebo vedel aké pohnútky tieto ženy k tomu motivovali.
A jeho láska k nim bola nielen čistá, ale aj svätá a prinášajúca spásu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?