Ježišov pôst

Autor: Marian Vojtko | 9.3.2011 o 21:44 | (upravené 10.3.2011 o 9:52) Karma článku: 3,63 | Prečítané:  1133x

Štyridsaťdenným pôstom na púšti, potom čo ho Ján pokrstil v Jordáne, začal Ježiš svoje verejné účinkovanie. Evanjelista Lukáš o tom v 4. kapitole píše:

1Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti 2a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. 3Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ 4Ježiš mu odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek.«“ 5Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta 6a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. 7Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ 8Ježiš mu povedal: „Je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«“ 9Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa stadeto dolu,10veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,« 11a »vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň«.“ 12Ježiš mu odvetil: „Je povedané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“ 13Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.

jesus1.jpg

 

Boží Syn, keď prijal ľudskú prirodzenosť, zriekol sa svojej rovnosti s Bohom - Otcom, stal sa nám podobný vo všetkom, okrem hriechu
(Flp 2,6-7; Hebr 4,15).
Preto podstúpil i pokúšanie diablom, aby nám bol vzorom v boji s pokušeniami.
Aký má však zmysel jeho pokúšanie? Veď proti jeho Božstvu diabol nemohol obstáť. Napriek tomu to však diabol skúšal, veď je to v jeho prirodzenosti Božieho protivníka (diabol, satan = odporca, pokušiteľ).
Ježiš, hoci ako Boh zhrešiť nemôže, vystavuje svoju ľudskú prirodzenosť útoku diabla, aby nám dal príklad, ako môže človek obstáť v takomto zápase.

Je hodné povšimnutia, že mu diabol neponúka nič, čo by bolo v svojej podstate zlé, nič na čo by Ježiš nemal nárok.

Uspokojenie potrieb a túžob, disponovanie bohatstvom a mocou, a dosiahnutie uznania a obdivu u ľudí - to sú motívy pokušení, s ktorými musí v rôznych podobách často zápasiť každý z nás. Ježiš nás učí odolať týmto pokušeniam, keď upriamuje našu pozornosť na vyššie hodnoty.

Diablovo pokušenie je zlým preto, že ponúka nesprávne cesty k dosiahnutiu cieľa, ktorý sám o sebe môže byť dobrý.
- Je to najprv cesta spoľahnutia sa na seba samého a na svoje schopnosti. Tragédiou tejto cesty je, že človek preceňuje sám seba, a tak miesto dosiahnutia očakávaného cieľa prichádza neúspech a sklamanie.
- Potom je to cesta prijatia prvej alebo najľahšej ponuky, pri ktorej pomocou zlého prostriedku chce človek dosiahnuť dobrý cieľ. Zo zla však dobro nikdy nevznikne. A víťazstvo nie je možné získať bez boja.
- A napokon je to cesta pokúšania Boha. Tu síce človek uznáva, že jedine Boh je ten, od ktorého môžeme získať dobro, avšak vnucuje mu svoju vôľu, miesto toho, aby sám skúmal, aká je Božia vôľa.


Ježiš v tomto útoku pokušiteľa obstál a dáva nám jasne vedieť, že aj my obstojíme, ak budeme hľadať Božiu vôľu a uskutočňovať ju.

Diabol na čas od neho odišiel: V evanjeliách čítame, ako na neho potom útočil rôznymi spôsobmi. Výkrikmi posadnutých, záludnými otázkami zákonníkov a pokrytectvom farizejov, nevierou a pochybnosťami učeníkov, Judášovou zradou i Petrovým zaprením... a vrcholom tohto útoku boli udalosti od Getseman až po Golgotu. Ale práve tam, kde sa zdalo, že diabol víťazí, prišlo k jeho definitívnej porážke.
Aj my po jednom víťazstve nad pokušením nesmieme zabúdať, že prídu aj ďalšie. Keď obstojíme v tých malých skúškach, je to len príprava, aby sme vedeli obstáť aj vo veľkých.

V Matúšovom podaní tejto udalosti je pokúšanie ukončené slovami: Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu. (4,11)
Hoci sa zdalo, že Ježiš je na púšti opustený, a že jediný, kto si ho všimol je diabol, skutočnosť je iná. Ježiša sprevádzajú anjeli a posluhujú mu. Rovnako aj nám Boh
posiela anjelov, oni nás sprevádzajú a dokonca prijímajú i úlohu našich služobníkov.

Bohu na nás záleží. To však neznamená, že nás bude držať v perinke, či akomsi ochrannom inkubátore, kde sa k nám nebezpečenstvo nedostane. Ako správny Otec nás učí kráčať tak, aby sme obstáli. Postaví nás na vlastné nohy, nechá nás kráčať, no pritom je vždy pohotový, ponúka nám svoju pomoc a ochranu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?