reklama

Myjavské mýty I. - ukradnutý kostol

Keď som pred trinástimi rokmi prišiel ako katolícky kňaz na Myjavu, vedel som o nej len toľko, že je to silne evanjelický kraj. Čoskoro som zistil, že je tu síce malá, ale živá komunita katolíkov, ale aj to, že je tu mnoho prakticky veriacich evanjelikov, otvorených pre dialóg a ekumenizmus, ktorí katolíkov nepovažujú za "tých druhých", ale za svojich bratov a sestry v Kristovi.Boli by sme však naivní, keby sme si mysleli, že neexistujú aj takí, ktorí si upevňujú svoje sebavedomie spôsobom, ktorý dobrým vzťahom nepraje. A tak netrvalo dlho, a dozvedel som sa, že sme (katolíci) im (evanjelikom) ukradli kostol.Zaujímavé, že tento argument zaznieva najmä od tých, ktorí aj dvere súčasného evanjelického kostola poznajú len z vonkajšej strany...Raz som to však "schytal" aj od človeka, kde som to vôbec nečakal: navštívil som šéfa jedného poľnohospodárskeho subjektu kvôli nájomnej zmluve za cirkevné pozemky, ktoré užívajú. Nepochodil som... Vo dverách, keď ma vyprevádzal, ešte na rozlúčku poznamenal: "Nečudujte sa, pán farár! Kostol ste nám zobrali, ešte aj peniaze chcete?!" No uznajte, na to sa už nedalo nič povedať.Ako to teda bolo s tým kostolom?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)
Obrázok blogu

V 2.polovici 17. storočia sa centrum obce Myjava začalo presúvať z úzkeho údolia na hornom toku riečky Myjava (dnes Stará Myjava), kde sa nachádzal aj kostolík z konca 16. storočia, do širšieho údolia poniže majera Myjava, existujúceho už v 14.stor., na križovatku ciest do Čachtíc, Sobotišta, Vrbového, Brezovej i na Moravu.

Keď sa začiatkom roku 1697 obec Myjava vyplatila z poddanských povinností voči čachtickému panstvu, prinieslo to ešte ďalší impulz pre rozvoj novej obce.
Vtedy evanjelický farár Daniel Krman ml. začal 25.5.1697 so stavbou kostola v "Novej dedine".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stavba však napredovala s problémami. V r.1699 bol Krmal zatknutý a uväznený na Čachtickom hrade. Po podplatení stráže utiekol a odišiel do Nemecka. V r.1701 sa po úspechu na cisárskom dvore mohol vrátiť, a tak aj stavba kostola pokračovala, ale len nakrátko. Keď vypuklo povstanie Františka II. Rákocziho, Myjavčania sa pripojili k povstaniu, a podnikali výboje na Moravu. Odveta nenechala na seba dlho čakať. V r.1704 utiekol Krman do Žiliny pred cisárskym vojskom, ktoré ohrozovalo Myjavu, a následne ju v r.1704 a 1707 až štyri razy zničilo a vypálilo.

Stavba kostola sa tak zastavila až do r.1711, kedy Krman zložil sľub vernosti cisárovi a tak sa mohol v novembri toho roku vrátiť na Myjavu. Okamžite dal zbúrať starý kostol a pokračoval v stavbe nového. Ten bol v r.1717 vymaľovaný, v r.1723 dostavali vežu a rezbárske práce v interiéry boli dokončené až v r.1729.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Práve rok 1729 sa stal pre Krmana osudný. V predchádzajúcich 17 rokoch bol viac ráz vyšetrovaný, pretože Myjava nepatrila medzi artikulárne miesta, kde mohli byť zo zákona povolené evanjeliké kostoly. Prítomnosť evanjelického farára, u ktorého dokonca nachádzali útočisko moravskí protestanti, preto vyvolávalo pozornosť úradov. Krman sa však vždy vedel úspešne obhájiť.

V lete 1728 prišiel za Krmanom moravský katolík Václav Mlynář s tým, že je navštevovaný pokušeniami. Krman sa za posadnutého modlil, načo Mlynář prestal mať záchvaty. Krman ho potom prijal do evanjelickej cirkvi, čo rakúske zákony, ktoré sa na Mlynářa vzťahovali, zakazovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konanie exorcizmu Krmanom a odpadlíctvo Mlynářa oznámili moravské úrady panovníkovi a tak cisár Karol VI. vydal 26.8.1729 nariadenie Uhorskej miestodržiteľskej rade Mlynářa zatknúť a záležitosť prešetriť. Vyslanci nitrianskej stolice prišli 5.9. o piatej popoludní na Myjavu, zavolali do strážmajstrovho domu richtárov Myjavy a dali zatknúť Mlynářa.

Krman im o desiatej večer poslal odkaz, aby Mlynářa prepustili, lebo dá zvoniť na poplach. Medzitým aj dal zvoniť, takže sa zbehli ľudia, ktorí zaútočili na strážmajstrov dom. Pri útoku zranili na hlave jedného z vojakov a kameň zasiahol aj prísažného stolice. Strážmajster davu radšej Mlynářa vydal a oni s ním odišli ku Krmanovi.
Vyslanci ani na druhý deň pri jednaní s Krmanom neuspeli, a tak podali o situácii správu panovníkovi.
Cisár na to nariadil Krmana zatknúť. Keď vojsko prišlo na Myjavu, Krmana tam už nenašli, z fary bolo všetko odvezené, i niektoré ďalšie domy boli prázdne. Krman sa skrýval na kopaniciach, ale napokon sa v decembri vzdal úradom v Bratislave, kde bol ihneď uväznený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po skončení vyšetrovania bol v septembri 1730 ustanovený mimoriadny súd. Súdne rokovanie začalo 8. januára 1731. Súd navrhol odsúdiť Krmana na doživotné väzenie. O Myjave rozsudok uvádza, že nesmie mať evanjelického farára. Kráľovská miestodržiteľská rada 7. marca 1731 s rozsudkom súhlasila a cisár ho 20. mája 1731 potvrdil.
Daniel Krman prežil zvyšok života vo väzení na bratislavskom hrade.

Na základe rozsudku v Myjave nesmel pôsobiť evanjelický farár. Preto kostol, faru i školu mal prevziať katolícky kňaz.
K realizácii rozhodnutia prišlo až v auguste. Z priebehu udalostí vidno napätie a obavy na oboch stranách. Podžupan Juraj Nemšovay oznámil 11. augusta 1731 listom z Vrbového myjavskému richtárovi, že na druhý deň ráno prídu do Vrbového členovia stoličnej deputácie spolu s predstaviteľmi katolíckej cirkvi vykonať kráľovské nariadenie. Žiadal, aby vedenie obce vyslalo v nedeľu 12. augusta do Vrbového dvadsať popredných ľudí, medzi ktorými mali byť obaja richtári z Myjavy, aby doprevadili na Myjavu členov stoličnej delegácie.
Myjavčania na list odpovedali, že sa nechcú protiviť kráľovskému nariadeniu, ale že nestihli vyslať do Vrbového žiadaných ľudí, lebo ešte v sobotu popoludní pracovali na poli.
Členovia stoličnej delegácie obratom poslali druhý list, aby teda prišli v pondelok. Napokon v utorok 14.augusta prišlo do Vrbového 12 ľudí. Na otázku, či sa podrobujú nariadeniu odpovedali, že čo sa týka ich samých, nemôžu sa protiviť, ale nemôžu tak sľúbiť v mene celej obce.
Podžupan im potom predstavil ich budúceho farára, spišského kanonika Štefana Nedeckého. Ešte v ten istý deň ôsmi členovia stoličnej delegácie prišli na Myjavu, kde nariadili richtárom zvolať zhromaždenie celej obce, aby im mohlo byť prečítané kráľovské nariadenie. Keďže sa zišlo málo ľudí, bolo ďalšie zhromaždenie zvolané na druhý deň 15.augusta. Myjavčania medzitým prišli s požiadavkou, aby bolo vykonanie rozhodnutia odložené o 30-40 dní, načo delegácia nepristúpila a prefekt erdődyovských majetkov poslal do Vrbového list, na základe ktorého prišli 16.augusta na Myjavu predstavitelia stolice a s nimi ostrihomský kanonik Pavol Kubovič, nový farár Štefan Nedecký i s kaplánom Jánom Kopfmillerom.
Kostol bol tak odovzdaný do správy katolíckym duchovným a o druhej hodine popoludní ho kanonik Kubovič, ako zástupca ostrihomského arcibiskupa, vysvätil.

Nový farár na Myjave nemal vôbec jednoduchú situáciu. Síce tu bola i menšina katolíckeho obyvateľstva, väčšina obyvateľov sa hlásila k protestantizmu. Štefan Nedecký si ich predsa dokázal získať. Dokazuje to i fakt, že už v nasledujúcom týždni 22.8. mal prvý krst. Do konca augusta pokrstil 9 detí, v septembri 33 a v októbri 40 detí. Vysoký počet krstov bol zrejme spôsobený tým, že Myjava už takmer dva roky nemala duchovného. V nasledujúcom období sa počet krstov pohyboval medzi 20-30 mesačne. Naproti tomu v evanjelickom artikulárnom kostole v Prietrži, kam prináležali až do tolerančného patentu aj myjavskí protestanti, bolo za celých 50 rokov len zopár krstov, sobášov, či pohrebov z Myjavy, ako uvádza B.Varsik, evanjelický historik z Myjavy. Tieto čísla svedčia o tom, že Myjavčania prijali a akceptovali svojho nového katolíckeho farára.
S uznaním o ňom píše aj B.Varsik: "O Štefanovi Nedeckom sa zachovali správy, že si na Myjave počínal veľmi mierne, snažiac sa tak získať dôveru ľudu. Jeho znášanlivosť a zmierlivosť vidieť aj z toho, že do matrík pri krstoch, sobášoch a úmrtiach ani v jednom prípade neuviedol náboženskú príslušnosť dotyčného, teda nechcel Myjavčanov nejako rozdeľovať, ale chcel im všetkým slúžiť rovnako. V matrike niet ani stopy po nejakých prestupoch z tých čias. V tomto spôsobe vedenia matrík pokračovali po ňom aj ďalší katolícki farári."

Návrat myjavského obyvateľstva k protestantizmu

Po pôsobení troch farárov, ktorí si dokázali svojím prístupom získať obyvateľstvo Myjavy, bol v r.1760 ustanovený za farára Adam Šimonffy, ktorý v porovnaní s predchodcami vyznieva značne kontroverzne. Pochádzal z evanjelickej rodiny, v dospelosti sa stal katolíkom a už ako kňaz získal ku konverzii aj svojich rodičov.

Varsik uvádza, že na rozdiel od jeho predchodcov Šimonffy postupoval voči Myjavčanom tvrdšie. Vo svojej horlivosti začal zrejme vyžadovať od farníkov luteránskeho pôvodu formálnu konverziu do katolíckej cirkvi, ktorá sa od jeho nástupu začala zapisovať do matriky. Odpadlíkov od katolíckej viery, medzi ktorými boli predovšetkým ľudia pochádzajúci z Moravy a z Čiech, ale niekedy aj ľudia slovenského pôvodu, pochovával mimo cintorína, bez miništrantov, sviec a spevu. Varsik ďalej obviňuje Šimonffyho z tvrdých represií voči myjavským luteránom, keď píše, že "za pôsobenia farára Šimonffyho sa už v r. 1762 viacerí moravskí a českí odpadlíci, bývajúci na Myjave, dostali aj do nitrianskeho väzenia a tu prestúpili na katolícku vieru", ako aj že "pomocou panstva dosiahol, že v r.1764-1769 boli dosadení na Myjave katolícki richtári a keď neboli pre túto funkciu vhodní ľudia na Myjave, prizvali ich aj z iných miest. (...) Ich mená jasne svedčia o cudzom pôvode."
Toto Varsikove hodnotenie Šimonffyho je dosť tvrdé. Z Varsikovho diela síce viac ráz cítit náboženskú neobjektívnosť a aj istú zášť voči katolíckym kňazom, avšak v tomto prípade jeho tvrdenia majú svoje opodstatnenie. Nasvedčuje tomu i správa katolíckeho historika, ostrihomského kanonika L.Némethyho, že 12.9.1763 a potom aj v r.1771 bolo rozbehnuté vyšetrovanie voči Šimonffymu.
Némethy ďalej dodáva, že Šimonffy "sa usiloval o skrášlenie Božieho domu a zaopatril ho posvätným náčiním. Pravú vieru neohrozene vyučoval medzi nekatolíkmi."

Z odstupu dejín sa pozeráme na Šimonffyho príkrosť a tvrdosť značne kriticky. Pre objektívnosť však treba poznamenať, že toto konanie síce mohlo byť spôsobené jeho "prílišnou" horlivosťou, vychádzajúcou možno i z vlastných skúseností, veď vyrastal ako evanjelik, ale faktom je i to, že pôsobenie jeho predchodcov nemuselo priniesť očakávaný účinok náboženského zjednotenia obyvateľov.
Ten mohol síce pôsobiť navonok, pretože ľudia nemali inú možnosť, ale v ich vnútri stále mohol pretrvávať postoj odporu, či vzdoru. Ten mal práve v čase pôsobenia Šimonffyho dostatočnú príležitosť predrať sa na povrch.
Osvietenská absolutistická vláda Márie Terézie sa totiž prejavovala v tvrdých zásahoch do vnútorných vecí katolíckej cirkvi, v čom zvlášť radikálnym spôsobom pokračoval jej syn Jozef II. Ten bol od r.1764 jej spoluvládcom. Ba jeho nariadenia boli mnoho ráz i v rozpore s vôľou samotnej kráľovnej. Nemožno teda vylúčiť, že i táto nová celospoločenská situácia - zťažené postavenie katolíckej cirkvi, ako aj vymaňovanie sa obyvateľstva z poddanských povinností (urbársky edikt Márie Terézie z r.1767), sa mohli podpísať na odlišnom vzťahu medzi Myjavčanmi a farárom Šimonffym, oproti jeho predchodcom.

Problémy vo vzťahoch sa prejavovali aj počas pôsobenia ďalších kňazov. Farár Jozef Červený, mal veľké problémy s protestantmi už prv, keď bol farárom v Starej Turej. Rovnako mal problémy aj na Myjave. Prejavilo sa to napríklad v r.1780, keď farár podal žalobu na myjavských pytlikárov, že sa nechcú združiť do cechu z toho dôvodu, aby si nemuseli plniť náboženské povinnosti, ktoré sa cechov týkali.

V tomto období sa objavujú na aj Myjave protestantskí kazatelia Pavol Ježovič a Andrej Lekeney. Ich činnosť určite tiež prispela k návratu myjavského obyvateľstva k protestantizmu.

A tak po vydaní Tolerančného patentu v r.1781 sa prevažná väčšina Myjavčanov prihlásila znovu k evanjelickej cirkvi. V liste zemskému pánovi z 1. marca 1782 uvádzajú, že ich počet (evanjelikov) s dietkami i s navrátenými je vyše 8000. Katolíkov i s deťmi uvádzajú len 134. Vo vizitačnom protokole arcibiskupa Jozefa Batthyányho z r.1788 sa uvádza 145 katolíkov v mestečku a 74 na kopaniciach, teda celkovo 219 katolíkov, nekatolíkov (evanjelikov) 3275 v mestečku a 5021 na kopaniciach, čiže spolu evanjelikov 8296, a okrem toho 75 židov.

Tolerančný patent vstúpil do platnosti v Uhorsku až v r.1783. Vtedy prišiel aj na Myjavu nový evanjelický farár Juraj Jozefi. V nasledujúcom roku si začali evanjelici stavať nový kostol, ktorého stavba trvala jeden a pol roka.

Zaujímavosťou je, že na rozdiel od Myjavy, v susednej Turej Lúke po Tolerančnom patente prestúpilo do evanjelickej cirkvi len 24 ľudí - 13 v samej Turej Lúke a 11 v Bukovci. Tam bol pokles katolíckych veriacich a nárast evanjelikov pozvolnejší. Z toho vidno, že faktory, ktoré ovplyvňovali náboženský postoj obyvateľstva boli rôzne.

Obrázok blogu

Vďaka Tolerančnému patentu začala na Myjave znovu oficiálne fungovať evanjelická cirkev. Zároveň začalo obdobie súčasného pôsobenia katolíckych i evanjelických duchovných. Napriek tomu, že občas vznikli vo vzťahoch problémy, ba niekedy sa medzi obyvateľmi prejavili aj nejaké nevraživosti, predsa však možno konštatovať, že obe cirkevné spoločenstvá odvtedy fungujú na pricípe vzájomného rešpektu a spolupráce. V priebehu niekoľkých ďalších desaťročí, kým si evanjelici nezadovážili vlastné zvony, zvonilo sa na katolíckom kostole aj evanjelikom.

Z katolíckych kňazov možno v histórii sledovať veľkú otvorenosť pre spoluprácu s evanjelikmi zvlášť u Martina Malíka (1790-1803), Martina Kišku (1848-1885) a Arpáda Tvrdého (1920-1937).

Záverom teda k uvedenému mýtu z úvodu článku treba povedať, že je chybný z dvoch hladísk:

1. Katolíci kostol neukradli. Katolíckemu farárovi bol pridelený zákonitou vrchnosťou a ten ho prevzal s cieľom, aby mohol naďalej slúžiť pre duchovné dobro obyvateľov.

2. Kostol nebol Myjavcom v r.1731 ani ukradnutý, ani odňatý. Prevažná väčšina Myjavcov do neho chodila ďalších minimálne 30 rokov.

Pán Ježiš povedal: "Pravda vás vyslobodí." (Jn 8,32) To platí aj o histórii, ktorá ešte i po storočiach v niektorých vyvoláva traumu. Len vtedy ak spoznáme skutočnú pravdu o našej minulosti, môže nás to v súčasnosti posunúť vpred.

Marian Vojtko

Marian Vojtko

Bloger 
  • Počet článkov:  289
  •  | 
  • Páči sa:  196x

Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaSvet v ktorom žijemedumkyKocúrkovo SRslovenčinaCirkev v súčasnostifinancovanie cirkviModlitbyŽivot KristaDejiny CirkviKristus a myZaujimavosti o svätých a cirkvMyjavaSpomienkyXXXLNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu